30 rokov obrodzovania Rusínov na Slovensku prinieslo výsledky
Obrovské poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na týchto úspechoch, avšak čas plynie ďalej a aj dnes stoja pred Rusínmi nové výzvy
PREŠOV. Deň boja za slobodu a demokraciu, Deň študentstva a ďalšie prívlastky sa vzťahujú na 17. november. V novodobej histórii Rusínov na Slovensku je tento deň spojený aj s 1. Snemom Rusínskej obrody na Slovensku (1. Сейм Русиньской оброды Словеньскa) – najstaršej a najmasovejšej porevolučnej organizácie Rusínov, ktorá si toho roku pripomína 30. výročie svojho založenia.
Táto organizácia bola založená 25. marca 1990 v Medzilaborciach po dlhých desaťročiach neslobody a zaznávania rusínskej národnostnej menšiny, keď počas komunizmu bola rusínska národnosť ako taká vymazaná a všetko rusínske bolo označované ako ukrajinské. Ani Rusíni žijúci v Československu sa v tom čase nemohli hlásiť k vlastnej rusínskej národnosti, ale mali na výber len medzi ukrajinskou a slovenskou a tak si veľmi často písali radšej tú slovenskú.
Až s príchodom slobody a demokracie sa pomery v bývalom Československu uvoľnili a aj Rusíni na Slovensku sa zmobilizovali a na historickom 1. Sneme Rusínskej obrody v Medzilaborciach (17.11.1990) si zadefinovali niekoľko odvážnych bodov ako napríklad (i) uznanie Rusínov za samostatnú národnostnú menšinu so všetkými právami, ktoré jej zaručuje Ústava, (ii) kodifikáciu spisovného rusínskeho jazyka, (iii) obnovenie výučby rusínskeho jazyka v školách v regiónoch, kde žijú Rusíni, (iv) vytvorenie kultúrno-vzdelávacích inštitúcii či (v) nadviazanie a rozvoj kontaktov s rusínskymi organizáciami v zahraničí.
Veľkú časť týchto požiadaviek sa počas tridsiatich rokov podarilo naplniť a Rusínska obroda na tom mala výrazný podiel. Môžeme spomenúť uznanie samostatnej rusínskej národnosti, kodifikáciu spisovného rusínskeho jazyka (25.01.1995), založenie Inštitútu rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite v Prešove, vznik rusínskeho národnostného vysielania v televízii a rozhlase Slovenska, vznik Múzea rusínskej kultúry v rámci SNM v Prešove, premenovanie Ukrajinského národného divadla na Divadlo Alexandra Duchnoviča (Теaтер Алексaндрa Духновічa), ktoré dnes hrá v rusínskom jazyku, vydávanie rusínskej periodickej i neperiodickej tlače, spolupráca rusínskych organizácii v rámci Svetového kongresu Rusínov (Світовый конґрес Русинів) a mnohé ďalšie úspechy, ktoré sú dnes samozrejmosťou, avšak ešte pred 30-timi rokmi boli len snom úzkej skupiny ľudí.
Obrovské poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na týchto úspechoch, avšak čas plynie ďalej a aj dnes stoja pred Rusínmi nové výzvy. Jedným z najdôležitejších bodov programu zakladateľov Rusínskej obrody, ktorý aj dnes výrazne rezonuje v rusínskej komunite, je postupné zavádzanie výučby rusínskeho jazyka v našich školách, hoc aj v rozsahu 1-2 hodín týždenne. Deti sú ako špongia, radi nasávajú nové poznatky, a preto by sme im mali umožniť spoznať rusínsky jazyk, históriu či kultúru, jednoducho korene ich rodičov a prarodičov. Takisto podporujeme využívanie rusínskych bohoslužobných kníh pri cirkevných obradoch gréckokatolíckej cirkvi a rusínčiny pri pastorácii medzi pravoslávnymi Rusínmi. Navyše by sme radi sprofesionalizovali činnosť rusínskych občianskych združení a aktivistov. Najviac nás však trápi ekonomická zaostalosť regiónov severovýchodného Slovenska, kedy musíme hľadať spoločné riešenia naprieč celou spoločnosťou. S tým je úzko spojená problematika vysťahovalectva mladej a strednej generácie Rusínov, ale aj Slovákov na západ SR či do zahraničia.
Tieto v skratke pomenované problémy rusínskej národnostnej menšiny a severovýchodného Slovenska si aj dnes vyžadujú množstvo energie a elánu zainteresovaných a sú dôkazom toho, že i dnes má Rusínska obroda na Slovensku (ROS) svoje opodstatnenie. Na blížiacom sa 15. Sneme by si podobne ako v roku 1990 mala ROS zadefinovať niekoľko dôležitých bodov, ktoré by v strednodobom horizonte dokázala aj naplniť, a to v záujme skvalitnenia života tak Rusínov, ako aj Slovákov.
ROS má všetky predpoklady k tomu, aby mohla dôstojne hájiť a presadzovať záujmy Rusínov v SR, veď v súčasnosti združuje okolo tisíc členov vo viac ako dvadsiatich miestnych organizáciách od Sniny, cez Humenné, Medzilaborce, Stropkov, Svidník, Bardejov až po Starú Ľubovňu a Prešov. Máme však svoje zastúpenie už aj v Košiciach a Bratislave. Aktuálne sústreďujeme svoje sily na februárové sčítanie obyvateľstva, ktoré umožní Rusínom sa slobodne prihlásiť k svojej rusínskej národnosti a rusínskemu materinskému jazyku. Budúcoročné sčítanie bude o to zaujímavejšie, že umožní aj ľuďom zo zmiešaných slovensko-rusínskych rodín prihlásiť sa k obom národnostiam. Prihlásenie sa k svojim koreňom je prvým predpokladom k ďalšiemu rozvoju národnosti, ktorej
predstavitelia stáli pri vzniku Československej a neskôr i samostatnej Slovenskej republiky.
ZDROJ, FOTO : Martin Karaš, predseda Rusínskej obrody Slovenska
25.11.2020