Danka Kačurová a Iveta Buhajová : Kus Slovenska sme priviezli do Indonézie
Obidve dámy milujú folklór. "Hovorí sa, že milovať hodno len človeka, ale slovo mám rád v tomto prípade nevystihuje skutočnosť," zhodujú sa
HUMENNÉ. Toto leto Mládežnícky parlament FreeMar predstavil verejnosti celkom desať životných príbehov Humenčanov, ktorých vypočuť si rozhodne stojí za to.
Už tretia séria stredajších podvečerných stretnutí pre tento rok vyvrcholila.
V komornej atmosfére a neformálnej nálade porozprávali Martina Dudová, zakladateľka kozmetickej značky, atlét Patrik Megela, umelkyňa Danka Kačurová a medovnikárka Iveta Buhajová.
Danka Kačurová a Iveta Buhajová : Kus Slovenska sme priviezli do Indonézie
Priateľstvo sa zrodilo ešte počas stredoškolských liet, láska k umeniu a špeciálne slovenskému folklóru, ich spojila navždy.
Danka Kačurová je mamou štyroch synov a pracuje v štátnej správe. Vo voľnom čase hrá na husle vo viacerých hudobných telesách, maľuje, píše básne, ilustruje a sníva o tom, že raz možno vydá vlastnú knihu.
Iveta Buhajová má tri deti. Hovorí, že robila v živote všeličo, profesne sa ale najviac cíti byť sociálnou pracovníčkou. Aktuálne pomáha s rozbehom Občianskemu združeniu Dieťa do dlaní.
Srdcom folklóristka už 15 rokov pečie perníky. Z náhody, keď jej švagriná ponúkla receptna niečo, čo nikdy predtým neskúsila, sa stala záľuba. Dnes sú jej perníky na všetkých obývaných kontinentoch planéty. Ročne ich upečie a vyzdobí do tisícky. A stále podľa toho darovaného receptu.
"Slovák cestuje a chce do sveta niečo doniesť. Perník je dobrá voľba," hovorí Iveta.
Obidve dámy milujú folklór. "Hovorí sa, že milovať hodno len človeka, ale slovo mám rád v tomto prípade nevystihuje skutočnosť," zhodujú sa.
A ako sa dve kamarátky dostali do Indonézie?
"Výsledky práce našich rúk publikujeme na jednom internetovom portáli, tam si nás všimli a na pozvanie veľvyslanca Slovenskej republiky v Indonézii sme tam strávili 3 týždne."
Ako samé hovoria, vybrali si ich si preto, že sú také multifunkčné.
Na podujatí Destination Europe práve Humenčanky reprezentovali našu krajinu, učili miestnych ľudí zdobiť perníky, maľovali na tvár, hrali na husliach a samozrejme spievali. To všetko v ručne vyšívaných autentických krojoch, ktoré boli priam magnetom záujmu.
"Keď môžem, pomôžem a keď nemôžem pomôcť, aspoň neubližujem," hovorí o svojom životnom motte Iveta Buhajová, pretože debata s každým z hostí sa končí práve takto.
"Ak človek povie, že nevládze, je ešte len v polovici svojich možností," vyznáva sa zo svojho životného kréda Danka Kačurová.
MiMa
FOTO : MiMa
13.08.2017