Domov AKTUÁLNE > Spoločnosť

Mladí Rusíni sa hrdo hlásia k svojim koreňom

Vyučovanie rusínčiny sa oplatí rodičom i škole

Mladí Rusíni sa hrdo hlásia k svojim koreňom

HUMENNÉ. Každý rodič sa snaží svoje dieťa čím lepšie pripraviť do života. Prirodzene chce, aby z neho vyrástol úspešný a sebavedomý mladý človek, ktorý sa dokáže presadiť, ale zároveň v sebe prehĺbi hodnoty, vďaka ktorým bude vždy hrdý na svoj pôvod a svojich najbližších - rodičov. Tieto očakávania možno dosiahnuť aj vzdelaním, v prípade Rusínov získaním poznatkov o bohatstve nášho národa i v riadnom vyučovacom procese, čo zároveň otvára ďalšie možnosti rozvoja i samotnej škole.

Nie nadarmo sa vraví, koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Naše deti sa neraz učia i viacero cudzích rečí, čo sa im v živote určite môže zísť. No častokrát rodičia (родічі) zabúdajú, a čo je horšie, niekedy i cielene opomínajú to základné, rozprávať so svojimi ratolesťami v ich materinskom, rusínskom jazyku (русиньскім языку). Týmto spôsobom ich však sami ochudobňujú a navyše pretrhávajú prirodzené rodinné puto. V lepšom prípade im deti v zrelom veku vyčítajú, že ich nenaučili „bisidovaty“ (бісідовати), v horšom prípade sa k svojmu pôvodu, resp. pôvodu svojich predkov ostýchajú vôbec priznať. Pritom je nepochybné, že sa ľahšie žije tomu, kto sa dokáže sebavedomo prihlásiť k svojim koreňom, vie odkiaľ pochádza a ku komu patrí.

A práve súčasná doba ponúka veľa možností, ako priblížiť bohatú rusínsku kultúru, tradície či históriu našim deťom. Jednou z nich je aj vyučovanie riadneho predmetu rusínsky jazyk na materských, základných či stredných školách v našich rusínskych okresoch od Sniny (Снины), cez Humenné (Гуменне), Medzilaborce (Меджілабірці), Svidník (Свідник), Bardejov (Бардейов), až po Starú Ľubovňu (Стару Любовню). Proces vôbec nie je administratívne náročný, stačí ak rodičia takúto požiadavku na danej škole vznesú. Navyše vďaka vyučovaniu hoc aj 1-2 hodín rusínskeho jazyka týždenne, čo môže byť i zábavnou formou prostredníctvom piesní či básničiek, škola získa aj finančnú odmenu – vyšší normatív na žiaka. Zároveň sa takejto aktívnej škole, resp. učiteľom otvárajú ďalšie možnosti, ako napríklad dotácie Ministerstva školstva SR (Міністерства освiты СР). Koncom roka 2020 boli takto podporené školy v Radvani nad Laborcom, Svidníku, Klenovej či Medzilaborciach s viacerými inšpiratívnymi projektmi.

Na vydávanie školského časopisu „Ra-ško“ (Radvaňsky škoľare/Радваньскы школяре) získala ZŠaMŠ Michala Sopiru v Radvani nad Laborcom sumu 2.100 eur. Ako informovala pani riaditeľka Anna Huňarová, „cieľom projektu je spojiť mediálnu výchovu, vzájomné spoznávanie kultúry predkov a odbúravanie predsudkov voči iným. Každý mesiac bude vytvorené jedno číslo časopisu, ktoré bude vytlačené a následne rozdané žiakom, učiteľom a niekoľko kusov bude k dispozícii aj okolitým školám, aby boli informované o činnosti v našej škole“.

Aktívne pani učiteľky Jana Nagajdová a Ingrid Lukáčová zo Spojenej školy vo Svidníku zasa pripravili zaujímavý projekt pod názvom „Rusínskej srdce“ (Русиньске сердце), podporený sumou 1.500 eur.

Ako nám prezradili je „zameraný na šírenie tradícii a rozvoj komunikácie v rusínskom jazyku. Pri čítaní rozprávok i veršíkov chceme, aby sa deti nielen zabavili, ale sa aj naučili nové rusínske slová, rozšírili slovnú zásobu a tým si prehĺbili svoje znalosti z rusínskeho jazyka. Dôraz budeme klásť na zážitkovú formu vzdelávania, obohatenú o piesne, tance či recitáciu. Našou snahou bude aj za pomoci regionálnych rusínskych organizácii, vytvoriť na Spojenej škole tradíciu konania Dní tradičných ľudových remesiel“.

Na projekt ZŠaMŠ Klenová „O útrapách národov“ (О трапленях народїв) poskytlo ministerstvo 1.500 eur. Ako povedala pani riaditeľka Marcela Ruňaninová, „málokto vie, že prvé koncentračné tábory (pozn. autora: predovšetkým Talerhof počas I. sv. vojny) boli naplnené v Rakúsku práve Rusínmi. Málo sa vie o tom, že v Hanušovciach nad Topľou boli vytvorené pracovné tábory, kde nedobrovoľne pracovali nielen Rómovia, ale znovu aj Rusíni. Naši žiaci si vzali za povinnosť informovať o tom všetkých, kto by o našej histórii chcel vedieť viac. Navrhli brožúrku, sami ju vytvorili a plánujú ju distribuovať všade tam, kde majú záujem dozvedieť sa niečo nové“.

Od školského roka 2020/21 úspešne zaviedli predmet rusínsky jazyk aj na základných školách  Medzilaborciach. Svojich prvých 1.000 eur vďaka tomu získala i ZŠ na ulici Komenského, a to na spolufinancovanie vybavenia premietacej miestnosti (školského kina). Nanešťastie väčší školský projekt miestnej organizácie Rusínskej obrody na Slovensku (ROS) v Medzilaborciach, zameraný na spoznávanie rusínskej histórie a osobností regiónu žiakmi oboch laboreckých škôl, nebol kvôli koronavírusu nateraz podporený.

Okrem spomínaných projektov financovaných Ministerstvom školstva, sa rusínske deti zapájajú aj do ďalších zaujímavých aktivít, ktoré môžu inšpirovať i školy, kde sa rusínčina ešte nevyučuje ako napríklad recitačná i spevácka súťaž ROS - Duchnovičov Prešov (Духновічiв Пряшів) a Spevy môjho rodu (Співы мого роду), výtvarná súťaž vyhlásená Okrúhlym stolom Rusínov Slovenska pri príležitosti Roka rusínskej dediny (Рік русиньского села), literárna súťaž „Iľko Sova z Bajusova“ (Ілько Сова з Баюсова) zorganizovaná SNM - Múzeom rusínskej kultúry v Prešove či poslucháčska súťaž RTVS „Memoriál Silvie Zelinkovej“ (Меморіал Сілвії Зелінковой). Samozrejme týchto aktivít sa môžu zúčastniť aj deti, ktoré nenavštevujú hodiny rusínskeho jazyka, a to predovšetkým vďaka rodičom, ktorým záleží na rozvoji a pevných putách s ich ratolesťami.



ZDROJ, FOTO : Jozef Badida, člen OZ molody.Rusyny a Rusínskej obrody


Verzia pre tlač
17.01.2021



Ako prežívate aktuálnu pandémiu COVID-19?


  • som doma (zatvorená prevádzka, prekážka na strane zamestnávateľa) (7%)
  • normálne pracujem (33%)
  • som optimista, verím, že sa to čím skôr skončí (33%)
  • mám veľké obavy, čo bude ďalej (28%)