Domov AKTUÁLNE > Spoločnosť

V modrých tričkách budú pomáhať Ukrajine

Termín zbierky v meste Humenné je od 20.05. do 24.05.2019, v uliciach budú dobrovoľníci v doobedňajších hodinách


HUMENNÉ. UNICEF na Slovensku organizuje už 15. ročník celoslovenskej zbierky - MODRÝ GOMBÍK. My sme spoluorganizátorom v meste Humenné už 5. rok. Záštitu nad Týždňom modrého gombíka prevzal primátor mesta Miloš Meričko.

Minuloročná zbierka pomohla deťom na východnej Ukrajine a aj tento rok pokračujú v pomoci práve týmto deťom.

Konflikt na východnej Ukrajine žiaľ vstúpil do 6. roku. Šesť rokov tu deti žijú  v permanentnom strachu a neistote. Vojnový konflikt ich neobral len o materiálne veci,  ale oberá ich o detstvo, ktoré si zaslúžia. Rany na duši, ktoré nevidíme, ich v noci oberajú o spánok a cez deň o zvonivý smiech. Ich osudy sa nás dotýkajú o to viac, že máme s touto krajinou spoločnú hranicu. 

Termín zbierky v meste Humenné je od 20.05. do 24.05.2019, v uliciach budú dobrovoľníci v doobedňajších hodinách. Dobrovoľníci budú v modrých tričkách s logom UNICEF, s bielou pokladničkou, označený plastovou menovkou „Dobrovoľník.

V prílohách Vám posielame materiály, ak by ste ich chceli zdieľať a informovať o konaní zbierky verejnosť.

Ako žijú ľudia vo vojnovom konflikte na východnej Ukrajine
Konflikt na Ukrajine trvá už viac ako 5 rokov... Ako sa vo vojnou poznačenej oblasti žije?

Porušovanie prímeria na východnej časti Ukrajiny, ktorá je nazývaná ako zóna, ktorá nie je pod kontrolou ukrajinskej vlády, ako aj v oblasti asi 20 kilometrovej zóny pozdĺž akejsi „hranice,“ ktorá rozdelila východnú Ukrajinu a je nazývaná ako „kontaktná zóna“, pretože tam stále prebiehajú vojenské operácie. Táto situácia ovplyvňuje životy 500 000 detí, ktoré naďalej potrebujú humanitárnu pomoc a ochranu. Opakované ostreľovanie infraštruktúry potrebnej pre zabezpečenie pitnej vody, sanitárnych zariadení, elektriny, či kúrenia sťažuje každodenný život asi 3,2 milióna ľudí v Doneckej a Luhanskej oblasti. Deti majú sťažený prístup k vzdelávaniu a stále dochádza k poškodzovaniu škôl streľbou. Rodiny aj s deťmi, ktoré ostali žiť v tejto časti Ukrajiny alebo boli nútené sa presťahovať či vysťahovať, sú traumatizované. Sú ohrozené nielen streľbou, ale aj mínami, či pozostatkami výbušnín, ktoré sa v týchto oblastiach nachádzajú. Ohrozujú ich bezpečnosť a vedú k traumám a emocionálnemu stresu.

Prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti je náročný, a to aj pre deti, mladé dievčatá, matky, či pre tých, ktorí trpia chronickými ochoreniami.

Nakoľko mierové rokovania nepokročili, vyzerá to tak, že nestabilná situácia bude pokračovať aj v roku 2019, špeciálne v oblasti kontaktnej línie.

Čo znamená pre deti žiť na Ukrajine v oblasti vojnového konfliktu?

Niektorí ľudia sa vysťahovali zo svojich domov, či bytov. Niektorí preto, že nechceli prežívať každý deň strach, iní preto, že ich domy, či byty boli porušené, či zničené. Odišli do iných miest Ukrajiny, tam kde mali známych, možnosť bývania, prácu, alebo aj nič. Niektorí dodnes žijú v provizórnych podmienkach, v malých bytoch, či ubytovniach.

Pre niektorých z nich, keďže situácia na Ukrajine sa nezmenila, bolo provizórne bývanie tak nepohodlné, že sa nakoniec vrátili naspäť do menej bezpečnej časti Ukrajiny, či do svojich poškodených domov. A sú ľudia, či celé rodiny, ktorí ostali celý čas vo vojnovej zóne, lebo si nevedeli predstaviť, že opustia to, na čo celý život šetrili.

Škola v čase vojny

Chodiť do školy v oblasti kontaktnej zóny nebolo a stále nie je vôbec jednoduché. V niektorých mestách počuť streľbu celý deň. Deti sú v škole na vyučovaní a len o niekoľko kilometrov ďalej sa strieľa. Aj v priebehu minulého roku bolo niekoľko škôl poškodených. Preto sú v školách vrecia s pieskom, hlavne v oblasti okien. V školách sú vyznačené zóny,

ktoré sú viac a ktoré menej bezpečné, aby deti vedeli, kam sa v prípade streľby ukryť. V niektorých školách je prítomnosť jednotiek civilnej ochrany samozrejmosťou. Ozbrojení vojaci, či vojačky stoja pri vchode do školy a strážia deti počas celého vyučovania. Na začiatku vojny boli školy, ale aj škôlky ktoré zažili bombardovanie aj počas vyučovania. Zatiaľ čo sa deti ukrývali v pivnici spolu s učiteľkami, časť budovy bola poškodená raketou, či streľbou. Od začiatku trvania vojnového konflikte na Ukrajine bolo rôznym spôsobom poškodených až 7501 vzdelávacích zariadení.

Problémy s vodou a hygienou

Problém s vodou bol na Ukrajine aj pred vojnou. Sú mestá, kde voda tečie iba v intervaloch. Napríklad 4 hodiny ráno a 4 hodiny večer. V niektorých mestách sa vodné filtre stali terčom útokov a úplne nové filtračné zariadenia boli kompletne zničené. V rodinách sú zvyknutí, že vo vedrách majú zásoby vody pre prípad, keď voda netečie. Na pitie je vodu potrebné kupovať väčšinou vo fľašiach, alebo mať nainštalované filtre. Problém s vodou ovplyvňuje nielen život v domácnostiach, ale hlavne v zariadeniach ako sú nemocnice, či školy.

Niekedy je najlepším riešením použiť vonkajšiu latrínu. V niektorých školách sú na toaletách nádrže s vodou a poháriky, na zalievanie a umývanie rúk.

Horší prístup k vode znamená, že hygienické návyky sa znižujú a ľahšie sa šíria choroby. Aj preto je Ukrajina krajinou, kde sa začali viac šíriť osýpky, ale objavili sa aj prípady detskej obrny. Jednou z foriem pomoci sú očkovania. Organizácie, vrátane UNICEFu nabádajú rodičov, aby dali svoje deti zaočkovať, nakoľko je to jediná ochrana ako šíreniu detskej obrny zabrániť. UNICEF venuje svoju pozornosť opravám poškodených vodných zdrojov, či dostupnosti chemikálii na filtráciu vody. V prípade potreby dochádza aj k zásobovaním vody vo fľašiach, najmä do školských zariadení, či nemocníc.

Keďže ľudia, ktorí ostali vo vojnou postihnutej časti Ukrajiny majú obmedzené možnosti príjmov, jednou z foriem pomoci UNICEFu je aj distribúcia hygienických potrieb, alebo poskytovanie voucherov na ich zakúpenie.

ZDRAVIE

Nedostatok liekov je problémom od začiatku vojny. Problematické je zohnať hlavne lieky na chronické ochorenia, ako napríklad inzulín. Veľa ľudí si lieky nemôže dovoliť. UNICEF ako jednu z foriem pomoci využíva vouchery na zakúpenie liekov pre ľudí s chronickými ochoreniami. Zabezpečil tiež chladiace zariadenia pre nemocnice, aby mohli chladiť očkovacie vakcíny.

ELEKTRINA a TEPLO

Ak v niektorých mestách prebiehali, alebo prebiehajú intenzívnejšie boje, v meste je odstavená pre bezpečnosť elektrina, či plyn. V obdobiach v začiatkoch vojny, hlavne v zimných mesiacoch prebiehali distribúcie uhlia, ale aj malých piecok. Niekedy sa aj v panelákoch stretávali všetci pri malej piecke v pivnici, kde sa snažili zohriať, prípadne niečo uvariť.

MALÉ DETI

V každej humanitárnej kríze patria medzi najohrozenejšie skupiny malé deti do 5 rokov. V dôsledku stresu sa stáva, že kojace matky strácajú mlieko. Detičky sú odkázané na sušené náhrady mlieka. Ale aj tu vzniká problém. Ak je problém s pitnou vodou, je problém v čom mlieko rozpustiť, tak isto čím vymyť fľašu. V prípade, že voda nie je pitná – deti mávajú časté hnačky. To isté im hrozí v prípade, že je leto a nejde elektrina. Ak ľudia navyše bývajú v provizórnych podmienkach a sušené mlieko je skladované pri vysokých teplotách a nie je kde ho chladiť, sú deti opäť vystavené riziku hnačiek. Aj preto je jedným z programov, ktoré UNICEF podporuje pomoc matkám. Pomáha im prekonávať stres a podporiť ich, aby svoje deti čo najdlhšie kojili.

BEZPEČNOSŤ

Niekedy si deti už ani neuvedomujú, že žijú vo vojnovej zóne. Ale streľba, či nebezpečenstvo zamínovaných oblastí sa stávajú ich každodennou súčasťou života. Aj preto sa veľká pozornosť venuje bezpečnostným programom. Deti sa aj v školách učia, ako reagovať v prípade streľby, ako reagovať v prípade podozrenia, že sa dostali do kontaktu s mínou. Ako sa správať pri prechode kontrolnými miestami.

KONTROLY PRI VSTUPE DO MIEST

Vojna spôsobila to, že prechod z jedného mesta do druhého, ktorý kedysi trval 20 minút, dnes môže trvať aj niekoľko hodín, prípade ľudia čakaním strávia aj celú noc. Kontrolné miesta (tzv. check-pointy), ktoré koordinujú vojaci, bránia plynulému prechodu do miest.

Kontroly a čakanie sa stali súčasťou života ľudí. Postupne boli vydávané akési „pasy“ ktoré umožňujú ľuďom prechod z jedného mesta do druhého. Navyše okolia týchto prechodov môžu byť podmínované. Už nie raz sa stalo, že ľudia čakali v rade aj 8 hodín, či celú noc. Keďže neboli k dispozícii žiadne toalety, odskočili si na krajnicu, či do poľa kde stúpili na mínu.

PSYCHOSOCIÁLNA POMOC

Nielen deti, ale aj dospelí ľudia si prežili na Ukrajine rôzne traumatizujúce zážitky. Museli sa vysťahovať, opustiť všetko na čo boli naviazaní. Prišli o celý dom alebo ich dom bol poškodený. Stali sa svedkami streľby, či bombardovania. Stratili niekoho blízkeho, lebo bol zasiahnutý streľbou alebo zomrel v troskách domu. Niektoré rodiny prišli o svoje byty aj preto, že boli potrebné na snajperské pozície a pravidelnou streľbou poškodzované. Deťom z vysťahovaných rodín sa vysmievajú nielen rovesníci, ale aj učitelia a nazývajú ich „separatistami“. Aj preto majú deti problém zaradiť sa do nového prostredia. Nevraživosť medzi ľuďmi vzrastá aj v kolektívnych ubytovniach, kde sa ľudia pravidelne hádajú o politických názoroch. Veľa ľudí prišlo o prácu a majú problém prácu si nájsť, čo vplýva na celú rodinu, vrátane detí. Deti prežili streľbu, či väčšie vojenské útoky počas vyučovania v škole, či počas hry. Tieto traumy sú ťažké a liečia sa veľmi dlho. Preto aj UNICEF hľadá rôzne formy, ako spríjemniť deťom toto ťažké obdobie a pomôcť im na nejaký čas zabudnú na všetko, čo prežívajú. Organizujú sa rôzne podujatia, či táborové pobyty pre deti. Ale aj stretnutia so psychológmi.

MLADÍ MUŽI A VOJNA

V krajine, v ktorej prebieha vojnový konflikt majú mladí muži povinnosť narukovať. To sa deje aj na Ukrajine. Mladí muži od 18 rokov dostávajú povolávacie rozkazy narukovať do vojny. Veľa z nich bolo zranených aj fyzicky, oveľa viac z nich prežilo rôzne stresové situácie a traumatizujúce zážitky, ktoré ich poznačia na celý život. A nielen ich, ale aj celé rodiny, do ktorých sa vracajú. Veľa z nich má už manželky či deti. Celý čas prežívali strach zo straty svojho manžela, či otca. Jeho návrat s traumou prináša so sebou ďalšie negatívne dopady na celú rodinu. Od začiatku vojny narukovali už tisícky mladých mužov a vzniká nová generácia mužov, ktorí sú poznačení vojnovými traumami.



ZDROJ, FOTO : Miriama Sijková - štatutárka Mládežníckeho parlamentu FreeMar 



Verzia pre tlač
17.05.2019



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (36%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (19%)
  • nie, nebudem riskovať (44%)