Domov AKTUÁLNE > Spoločnosť

ZMOS mapoval názory samospráv na problematiku odpadového hospodárstva

Až 45,2 % starostov a primátorov je presvedčených o tom, že by bolo vhodné presunúť starostlivosť o drobný stavebný odpad na jeho pôvodcu

ZMOS mapoval názory samospráv na problematiku odpadového hospodárstva

BRATISLAVA. Združenie miest a obcí Slovenska počas leta mapovalo názory samospráv na problematiku odpadového hospodárstva.

V prieskume sme sa sústredili napríklad na to, ako sú samosprávy spokojné so systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcov prostredníctvom oproti pôvodného systému podpory triedeného zberu z Recyklačného fondu.

Tiež nás bude zaujímať, ako mestá a obce vnímajú doterajší stav, kedy obec alebo mesto samo rieši problematiku drobných stavebných odpadov. Rovnako budeme zisťovať postoje samospráv k problematike biologicky rozložiteľných odpadov a prístup k triedenému zberu odpadov.

Stavebný odpad presuňte na pôvodcu
Jednou z otázok sme zisťovali názor na problematiku drobných stavebných odpadov.

Respondenti preto odpovedali na otázku: Považujete za správny doterajší stav, kedy obec alebo mesto samo rieši problematiku drobných stavebných odpadov (DSO), alebo by starostlivosť o DSO (odvoz na skládku, likvidácia) mala byť ponechaná priamo na jeho pôvodcu?

Až 45,2 % starostov a primátorov je presvedčených o tom, že by bolo vhodné presunúť starostlivosť o drobný stavebný odpad na jeho pôvodcu. Celkovo 39,5 % konštatovalo, že súčasný systém nám, ako obci, síce z rôznych dôvodov nevyhovuje (napr. kvôli nedostatku financií), ale presunutie starostlivosti o DSO na jeho pôvodcu by bolo nesprávne napríklad kvôli vzniku čiernych skládok. Pre 11,4 % starostov a primátorov je
súčasný systém vyhovujúci. K tejto téme sa nevedelo vyjadriť 3,8 % opýtaných. 

Spracovanie bioodpadu rečou čísiel
V prieskume sme sa zisťovali aj prístup samospráv k podpore spracovania bioodpadu.

Na tému: „Biologicky rozložiteľný komunálny odpad (bioodpad) je taký druh odpadu, ktorý vzniká v záhradách, parkoch, domácnostiach a stravovacích zariadeniach, respondenti uviedli nasledovné spôsoby podpory spracovania bioodpadu:
28,5 % naša obec sama zabezpečuje zber použitého kuchynského oleja z domácností,
28,3 % naša obec sama kompostuje zelený odpad, ktorý vznikol pri ošetrovaní zelene,
18,8 % naša obec prispieva domácnostiam na nákup domácich kompostérov alebo ich priamo domácnostiam poskytuje,
7,3 % naša obec zabezpečuje triedený zber tohto odpadu (formou hnedých kontajnerov) a následne odvoz tohto odpadu na skompostovanie,
6,8 % respondentov uviedlo inú odpoveď,
6,4 % naša obec spolupracuje s chovateľmi na využití zvyškov z kuchynských zariadení v pôsobnosti obce na výkrm hospodárskych zvierat v zmysle legislatívy,
3,9 % obcí nepodporuje žiaden spôsob spracovania bioodpadov.

Prístup k vonkajším finančným zdrojom
V prieskume respondenti odpovedali aj na otázku: „Využívate dotačné mechanizmy (napr. Envirofond, Fondy EU) na riešenie problémov a investičných potrieb pre zlepšovanie životného prostredia v obci?“
Celkovo 35,6% obcí využíva dotačné finančné mechanizmy, zatiaľ nevyužíva, ale uvažuje nad tým 34,1% miest a obcí. Podľa prieskumu často využíva tieto mechanizmy 21,2% samospráv. O tejto forme finančnej pomoci neuvažuje 4,8% a k otázke sa nevedelo vyjadriť 3,8% opýtaných.

V prieskume odpovedalo 421 samospráv. Jeho výsledky budú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.

ZDROJ : Michal Kaliňák, hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS
FOTO : MiMa





Verzia pre tlač
11.09.2019



Ste spokojný/-á s tohtoročným letným počasím?


  • áno, v lete má byť horúco (12%)
  • nie, takéto extrémy neobľubujem (45%)
  • neviem, je mi to jedno (42%)