Domov AKTUÁLNE > Šport

JOZEF DŽUBARA : Hral Československú, Českú i Slovenskú ligu

Najúspešnejší športovec Prešova roku 1990 oslavuje životné jubileum

JOZEF DŽUBARA : Hral Československú, Českú i Slovenskú ligu

HUMENNÉ. Na Zemplíne vyrástlo a vyrastá mnoho kvalitných futbalistov, ktorí hrajú v kluboch po celom Slovensku, ba aj v zahraničí. Jedným z nich je aj rodák z Vyšnej Sitnici, okres Humenné JOZEF DŽUBARA, ktorý hral Československú, Českú a Slovenskú ligu. V súčasnosti žije v Prešove. Spojil som sa s ním a po našom rozhovore vznikol tento článok.

Aké boli vaše začiatky s futbalom a kde ste hral v žiackych a mládežníckych kategóriách?
"Vyrastal som na dedine a môj prvý kontakt s loptou bol na dvore a potom na ulici. U nás na dedine sa žiacka kategória nehrala. Súťažne žiacky futbal som hral iba v škole a v obcí iba pouličný turnaj troch mužstiev a to Horný koniec – Dolný koniec -  Pacatov. V obci boli registrovaní iba dorastenci a muži. Ako 13-ročný som nastúpil za dorast. Túto súťaž sme vyhrali asi trikrát, alebo štyrikrát po sebe. /asi III. trieda Oblastnej súťaže/. Na strednú školu som nastúpil do Sniny a zároveň som začal hrať za Spartak Vihorlat Snina za mladších a starších dorastencov. Mojimi trénermi boli J. Vaľko a S. Gerzanič. Ako starší dorastenec som dostaval príležitosť aj u mužov pod vedením trénerov Š. Andraščíka a D. Céreho. Vtedy Snina hrala II. SNL. Na Sninu veľmi rad spomínam, kde som stretol obetavých a zapálených ľudí pre futbal, ale aj skúsených futbalistov ako J. Mika, Š. Aľušík, J. Gerboc, J. Tomáš, J. Filip a ďalší. Nesmiem zabudnúť na maséra, výborného fyzioterapeuta, nebohého Ladislava Jankaja, s ktorým som ostal v kontakte neustále, ktorý mi vedel pomôcť pri zraneniach."

U mužov Spartaka Vihorlat ste sa dlho neohriali. Aká bola vaša ďalšia cesta?
"Počas základnej vojenskej služby 1985 – 1987 som dva roky hral za VTJ Sereď. Po dvoch rokoch vojny som sa do Sniny nevrátil. Prestúpil som do vyššej súťaže I. SNL Slavoj Trebišov, kde boli skúsení tréneri Š. Nadzam a S. Rychlik. V lete 1989 som prestúpil do Tatrana Prešov, ktorý hral I. SNL a o rok sme postúpili do celoštátnej Československej I. ligy pod vedením trénerov Š. Nadzama a J. Bubenka. Bola tam výborná partia starších a mladších futbalistov ako V. Gombár, P. Geroč, Čmiľanský, Tóth, Štefan, Stachura, Vytykač a ďalší. Prvý rok vo federálnej lige sme skončili v strede tabuľky, no druhý rok v dolnej časti tabuľky na desiatom mieste, ale sme hrali Československý pohár v Trebišove, kde sme podľahli Sparte Praha 1:2. Nakoľko sa pripravovalo rozdelenie Československa, uskutočnil sa prvý výber Slovenska, kde som bol nominovaný na prezidentský turnaj do Číny, kde boli výbery Rumunska, Dánska, Kórey, a domácej Číny. V nominácii Slovenska boli Diňa, Kostoláni, Pavlík, Klinovský, Solár, Jančula a ďalší. Po rozdelení Československa moje kroky viedli k susedom do Česka do Hradca Králove, kde som pôsobil tri roky. Počas mojej pôsobnosti Hradec Králové pohyboval v strede tabuľky. V roku 1995 sme vyhrali Český pohár na jedenástky. Hrali sme pohár PVP, kde v predkole sme porazili FC Vaduz so skóre 14:1. V prvom kole sme porazili FC Kodaň so skóre 7:2.

V druhom kole sme sa stretli s Dynamom Moskva, kde sme prehrali na jedenástky 1:3 a postúpilo Dynamo. V tom období v Hradci hrali hráči ako Jeslínek, Černy, Urban, Pilný, Kincl, Holub, Ulich a ďalší. Trénovali má tréneri, Zajac, Pálka, Radolský a Krejčík. Tohto roku v januári sme v Hradci Králové mali stretnutie po 25 rokoch, kde sa spomínalo na zápas PVP. Zúčastnilo sa ho 17 bývalých hráčov Hradca. V lete sa plánovalo zápas z pred 25-tich rokoch. No pre pandémiu sa zrušil. Po návrate na Slovensko som krátko hral v Jelšave. V roku 1996 som prestúpil do Rimavskej Soboty, kde som hral štyri roky pod taktovkou trénerov Jarábka, Sýkoru, Jurkemika, Vassa a Danka. Futbalovým kibicom určite v pamäti ostal zápas Rimavská Sobota – Spartak Trnava 2:1, kde Trnava v poslednom kole prišla o titul a majstrom sa stali FC Košice. Po odchode z Rimavskej Soboty som hral v nižších súťažiach a to vo Veľkých Kapušanoch, v Ľuboticiach, Finticiach. Môj posledný majstrovský zápas bol Kapušany – Janov, okres Prešov. Pri futbalovom klube Tatrana Prešov je aj mužstvo Internacionálov, kde chodíme na hodové zápasy a iné športové podujatia. Už niekoľko rokov, keď mi čas dovolí vždy v auguste s partiou internacionálov chodíme na benefičný zápas do Sniny, teraz do Rokytova v prospech Mira Labuna, bývalého hráča Tatrana Prešov, ktorý je na vozíku."



A vaša trénerská kariéra?
"V  roku 2002 som sa vrátil do Prešova a dal som sa na trénerskú dráhu v Tatrane Prešov. Začal som pri mládeži, nasledovali žiaci, mladší a starší dorast. Tri roky som pôsobil pri juniorke Tatrana Prešov. Dvakrát
v Lokomotíve Košice, v Michalovciach a naposledy v Slavoji Trebišov. Väčšinou som kombinoval prácu s trénerstvom. Profesionálne som pracoval iba v Trebišove,“ dodáva Jozef

Čo by ste povedali na záver?
"Spolu s manželkou Evou žijeme viac ako 30 rokov. Vychovali ste dve deti. Syn hrá tiež futbal, ale nižšie súťaže. Dcéra je v poslednom ročníku na fakulte UK, je pohybovo nadaná a venuje sa latinsko-americkým tancom. Rád chodím do prírody, navštevujem športové podujatia, pozriem si dobrý film a nevynechám žiadny futbalový prenos v televízii,“ uzatvára JOZEF DŽUBARA, ktorý sa v týchto dňoch dožíva 55 rokov svojho života. Pri tejto príležitosti mu prajeme všetko najlepšie, pevné zdravie, rodinnú pohodu a veľa úspechov v trénerskej práci. Všetko najlepšie.



AUTOR : PA
FOTO : súkromný archív J.Dž.



Verzia pre tlač
06.05.2020



Ako prežívate aktuálnu pandémiu COVID-19?


  • som doma (zatvorená prevádzka, prekážka na strane zamestnávateľa) (12%)
  • normálne pracujem (24%)
  • som optimista, verím, že sa to čím skôr skončí (41%)
  • mám veľké obavy, čo bude ďalej (24%)