Hlavným benefitom práce na náročnom projekte bola nevyhnutnosť komunikovať v cudzom jazyku
Erasmus+ priniesol Pugačevkárom nové poznatky, priateľstvá, ale aj zdokonalenie sa v angličtine. Vykročili do neznáma a zanechali stopu, humenská škola v nadnárodnom projekte
HUMENNÉ. Dvadsaťštyri žiakov, šiestakov až ôsmakov a niekoľko učiteľov od novembra 2015 absolvovali 4 žiacke mobility. V praxi si overili tvrdenie, že lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.
Vždy na 7 dní cestovali do Rumunska, Českej republiky, Poľska a Chorvátska. V septembri projekt zavŕšia práve u nás v Humennom, na Slovensku. Koordinátori boli aj na 3 nadnárodných stretnutiach pedagógov v Chorvátsku, Poľsku a Rumunsku.
Základná škola Pugačevova v Humennom totiž už druhý rok plní ciele programu Erasmus+.
V danom roku grant získalo z prihlásených vyše 103 projektov z celého Slovenska 24.
Žiakom i učiteľom priniesol okrem práce navyše, aj vzácne priateľstvá, možnosť učiť sa a spoznávať, ale predovšetkým jednu skúsenosť, ktorá je na nezaplatenie. Komunikačným jazykom je angličtina.
"Naša škola získala v školskom roku 2015/2016 grant v kľúčovej akcii Strategické partnerstvá. Pracujeme na projekte Kultúrna a prírodná rozmanitosť nás zjednocuje – učenie prostredníctvom výskumu," povedala Jana Koudelková, koordinátorka projektu, ktorá štafetu prevzala od Vladimíry Ševecovej-Kerlíkovej.
Žiaci spoločne so svojimi učiteľmi nielen cestovali, ale na každý výmenný pobyt sa vopred museli zodpovedne pripraviť. Na mušku si vzali sedem oblastí, drevená architektúra, drevené predmety a tradičné remeslá, miestne a jazykové charakteristiky, hudba a tanec, tradičná kuchyňa, tradičné kroje a legendy, pričom sa sústredili na porovnávanie podobností a rozdielov v jednotlivých krajinách. Tam nielen spoznávali krajinu svojich priateľov, ale vždy aj prezentovali tú svoju.
"Jeden z hlavných dôvodov, prečo sme do toho išli, bola určite angličtina. Učíme na škole cudzí jazyk od 1. ročníka a toto je príležitosť, aká sa nenaskytne každý deň. Všetky workshopy, komunikácia medzi žiakmi aj v rodinách, kde sú počas mobility ubytovaní, prebieha v angličtine," opisuje Pavlina Kurucová, riaditeľka ZŠ Pugačevovej v Humennom.
V každej partnerskej škole sa deti zúčastnili aj na vyučovaní svojich zahraničných kamarátov, pedagógovia diskutovali s kolegami o klasických školských témach.
Projekt sa chýli ku koncu, pred Slovákmi je posledná, najnáročnejšia mobilita, pretože budú hostiteľmi.
"Priebežne zverejňujeme výstupy z jednotlivých aktivít na spoločnom internetovom portáli, tie slúžia ako didaktický materiál pri vyučovaní. Robia to tak všetky krajiny, takže postupne vzniká veľmi zaujímavý, stále živý kontaktný web, cez ktorí komunikujú všetci zainteresovaní," hovorí koordinátorka.
Koudelková o účasti v projekte hovorí ako o obrovskej skúsenosti, hoci často na úkor voľného času, ale tvrdí, že s dobrými partnermi, na ktorých sa dá spoľahnúť, išlo všetko ako po masle. A na tých Humenčania veru mali tentokrát šťastie.
Aj riaditeľka školy neskrýva nadšenie. "Som veľmi rada, že som medzi našimi pedagógmi našla ľudí, ktorí mali odvahu ísť do niečoho nového. Je to veľmi náročné, na zodpovednosť, organizáciu, čas i financie, ale keď vidíme výsledok, máme chuť ísť aj do ďalšieho projektu a hoci aj s tými istými partnermi, ak by to bolo možné," uzatvára Kurucová.
Poľsko - drevená architektúra
Rumunsko
Rumunsko
Povedali o program Erasmus+ :
Diana Dančíková, 8. ročník
"Z vybraných krajín ma najviac lákalo Rumunsko. Príde mi také tajomné, npoznané a rozhodne hodné spoznania, ale vyšlo to tak, že som napokon bola na mobilite v Poľsku a Chorvátsku. Nedá sa veľmi porovnávať, každá krajina má niečo do seba a ponúka zaujímavé veci a miesta, ktoré som vďaka Erasmu+ spoznala. Aj doma, v súkromí sa venujem folklóru, spievam a hrám v ľudovom súbore, takže mám k téme tradícií oveľa bližšie, ako možno moji spolužiaci. Absolvovala som v Chorvátsku jednu hodinu výuky folklórneho tanca a bol to fakt zážitok."
Jana Koudelková, koordinátorka projektu
"V Rumunsku sme navštívili hrad grófa Draculu, Čechy boli skôr o spoznávaní prírody, v Poľsku si deti vyskúšali tkanie, piekli si chlieb, strieľali z luku, Chorvátsko očarilo históriou hlavného mesta a múzeí,"
Anna Pipáková, 7. ročník
"Bola som v Čechách a Chorvátsku. Čechy boli mojou prvou mobilitou, mala som trochu obavy hlavne z rodiny, kde budem ubytovaná. Chorvátsko bolo super, ja som bola viac v pohode a aj krajina ma viac očarila. Nakoniec ale práve z Čiech mám viacerých kamarátov, s ktorými sme stále v kontakte. Komunikáciu v angličtine považujem za vhodenie do vody, ale som hrdá sama na seba, že som to zvládla. Pri výkladoch v múzeu, alebo galérii som si občas musela aj niečo domyslieť, lebo nie všetko som rozumela, ale pri komunikácii s priateľmi to išlo samo."
Paulína Kurucová, riaditeľska ZŠ Pugačevovej v Humennom
"Vždy tam bol priestor aj na debaty s riaditeľmi jednotlivých škôl, všetci zápasíme v podstate s rovnakými problémami, ale prekvapilo ma napr. že v škole v Rumunsku, kde je asi 700 žiakov, majú toalety na dvore, alebo že tam nemajú školskú jedáleň. Skončí sa vyučovanie, všetci idú domov."
Tomáš Trembuľák, 8. ročník
"Poľsko som si nádherne užil a Chorvátsko ešte viac. Baví ma spoznávanie nových kultúr. Nevadí mi ani to, že si to vyžaduje aj prácu navyše. V Chorvátsku sme sa zahrali na výstavu cestovných kancelárií, museli sme odprezentovať našu krajinu v konkurencii tých ostatných. Sami sme sa pritom o našej krajine veľa naučili. Minimálne to, že by nemali chodiť len Slováci do Chorvátska, ale aj Chorváti u nás majú čo obdivovať. A vlastne každý zahraničný turista."
Diana Dančíková v Chorvátsku
Čechy
MiMa
FOTO : archív ZŠ Pugačevovej v Humennom
25.05.2017