Domov RELAX > RELAXdnes

Cestopis : Peru – Bolívia – Chile očami Milana Kuruca, 3. časť

Milan Kuruc rozpráva o svojich zážitkoch z Peru, Chile a Bolívie. Časť 3. - Cusco

Cestopis : Peru – Bolívia – Chile očami Milana Kuruca, 3. časť

Predchádzajúcu časť si prečítajte TU :

Pokračovanie :
Cusco. Mesto, ktoré sa nachádza v južnej časti pohoria Sierra. Fascinujúce mesto, ktoré bolo kedysi hlavným mestom Inkskej ríše. Bolo vybudované do podoby posvätného zvieraťa – pumy, ktorej brucho tvorilo rozsiahle námestie.

Dnes toto námestie obklopujú arkády postavené v koloniálnom štýle, slávna katedrála s čiernym Kristom, jezuitský chrám. Budovy sú postavené na základoch inkských palácov, ktoré boli vybudované bez použitia malty z obrovských kamenných kvádrov, ktoré boli opracované tak, že sa medzi ne nedá vložiť čepeľ noža.

Kresťanský kostol a dominikánsky kláštor Santo Domingo stoja na základoch, ktoré kedysi patrili najkrajšiemu a najvýznamnejšiemu chrámu inkskej ríše Coricancha – Zlatý dvor.

Keď do mesta prišiel španielsky dobyvateľ Francisco Pizarro so svojou hordou dobrodruhov, ktorá sa hnala za zlatom a striebrom, všetko, čo bolo zo zlata a striebra roztavili. Zdemolovali paláce a umelecky zdobené stavby a kameň z nich použili na výstavbu svojich kresťanských chrámov.

Na pôvodne slávnostnom a kultovom námestí Inkov vzniklo námestie Plaza de Armas nového španielskeho mesta a dodnes je stredobodom Cusca.

Tu stojí aj katedrála, ktorú postavili v 16. a 17. storočí na základoch paláca vládcu Viracochy. Vo vnútri katedrály je nádherne vyrezávaný chór, oltár a maľby. Vo východnej časti námestia stojí kostol La Compañía de Jesús zo 17. storočia, ktorého múr je časťou pôvodného Hadieho chrámu Inkov.

Španieli stavali dnešné Cusco podľa pôvodného pôdorysu mesta a ani dve katastrofálne zemetrasenia v rokoch 1650 a 1950, ktoré narobili veľké škody, ani nasledujúca výstavba nezmenila pôvodný charakter mesta.

Cusco je mestom svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a je jedným z najnavštevovanejších miest Peru. Je to zároveň najväčšie a najpohodlnejšie mesto, odkiaľ môžu turisti začať návštevy Machu Picchu, posvätného údolia Inkov a ďalších miest v regióne.

Nádherný park, zaliaty slnkom a nespočetnými kvetmi, hýri všetkými farbami. V nadmorskej výške 3 400 tu všetko rastie a kvitne jedna radosť. A nočný život v meste ? Ten doslova prekvitá.

Diskotékova hudba sa ozýva zo všetkých kútov námestia, kaviarne a bary sú preplnené turistami z celého sveta. Všetci turisti, vrátane nás, sme ako v tranze. Posledné svetové hity znejú v jednom z mnohých barov na námestí, v inom domáce píšťaly vyludzujú svetoznámu El Condor Pasa a na každom kroku máte možnosť kúpiť si za smiešnu cenu cocu. Tá je tu rastlinou číslo jedna, bez nej si domorodí obyvatelia Peru život nedokážu ani predstaviť.

Už na letisku nás všetkých doslova šokovala ponuka nabrať si z nej koľko chcete. Na letisku, pri východe z haly, stál veľký stojan s listami cocy a pri ňom, na viditeľnom mieste, oznam FREE. Berte koľko chcete, zadarmo. Neskutočná krajina.

V dnešnej dobe je teda Cusco známe svojou domorodou populáciou, často viditeľnou v uliciach, v ich tradičnom oblečení a ako som už spomínal, svojim výrazným turistickým nočným životom.

Pri nadmorskej výške 3 400 m môže byť práve ona problémom. Výšková choroba, ako sa jej bežne hovorí, má tendenciu prejsť do extrémne nebezpečného stavu. Tento zdravotne nebezpečený stav tela i mysle som pocítil aj ja na vlastnej koži. Prvýkrát v hoteli v Cusco a oveľa intenzívnejšie v Bolívii.

Len čo sme vystúpili z lietadla, ovalil nás neuveriteľne čistý vzduch a prijateľná teplota 25 stupňov.

Aký to rozdiel voči Lime. Tam bolo horúco, dusno a nepredstaviteľne vlhko, tu sa dá konečne normálne existovať. To som si myslel, až do chvíle, keď som sa s batožinou štveral po schodoch na tretie poschodie nášho hotela.

Nemohol som dýchať, nevládal som urobiť ani krok, neveriacky a celkom zúfalý som sa pýtal sám seba, čo mi je. Pomocník z recepcie, ktorého som o nič nežiadal, mi schytil batožinu a ľahko ako pierko, vybehol na tretie poschodie.

Počkal na mňa pred dverami mojej izby. Čakal na gringa, ktorý nevládze a trpí prvými príznakmi výškovej choroby. Tak mi to vysvetlil, že mi nič nie je, len nadmorská výška so mnou cvičí.

Odľahlo mi, toto prežijem bez ujmy na zdraví. Moje nadšenie po zdiagnostikovaní nepoznalo hraníc a keď mi do ruky vtisol za hrsť cocy, názorne mi ukázal a vysvetlil, ako ju užiť, viac mi netreba.

Neváham, som za každý experiment a o malú chvíľku cítim, že môj zdravotný stav sa rapídne zlepšuje. Dýcha sa mi teraz ľahúčko, neprerývane, kolená sa už netrasú a sily mám zrazu na rozdávanie. Výborne, som hladný ako vlk, batožinu ledabolo hodím na posteľ a vyberiem sa na miestne trhovisko. Niečo zjesť, spoznať miestnych ľudí a urobiť pár záberov.

Prvykrát vidím priamych potomkov slávnych Inkov. Vysokých a urastených mužov tmavšej pleti sprevádajú nižšie a podsadité ženy v pestrofarebných šatách. Deti sú ako všade vo svete, s veľkými a zvedavými okáľmi si ma obzerajú a usmievajú sa na mňa ostošesť.

V najbližšej krčmičke si dávam burger. Na nič iné som si sám, bez sprievodcu, netrúfol a poradiť mi nemal kto. Nadpis na dverách hrdo hlásil, že tu robia najlepšie burgre a steaky z lamieho mäsa v Peru.



Sebavedomý majiteľ nepreháňal, keď som dojedol, uznal som, že lepší burger som nikdy nemal. A dokonca z mäsa ich kultového zvieraťa – z lamy. Nasýtený sa vraciam na určené miesto a hneď vyrazíme na prvú z okolitých pamiatok. Čakajú nás starobylé zrúcaniny nad mestom, známe pod názvom Sacsayhuaman.

Sacsayhuama, doslova "Orlie hniezdo" je inkská pevnosť z obrovských, dôsledne opracovaných a do seba dokonale zapadajúcich kamenných blokov. Podľa tradície ju naplánovali a postavili za  Pachacuteka, vraj ju stavalo 30 000 Indiánov až 70 rokov.



Podľa legiend slúžila vraj táto pevnosť ako "Dom Slnka" a nie ako pevnosť, ako si mysleli Španieli.

Keď pred týmito mohutnými kamennými blokmi stáli prví španielskí dobyvatelia, mnohí z nich si mysleli, že to musí byť dielo diabla.

Sacsayhuaman totiž pozostáva z troch nad sebou terasovito postavených hradieb, z ktorých každá je dlhá viac ako 365 metrov. Niektoré kamenné bloky dosahujú úctyhodnú veľkosť a váhu, najväčšie z nich merajú 5x5x4 metre a ich váha je odhadnutá na 130 ton. Otázkou ostáva ako Inkovia tieto obrovské kamenné bloky transportovali, ukladali a opracovávali. Jednotlivé bloky sú rôznych veľkostí a tvarov, presne do seba priliehajú, sú ukladané len na seba a bez akejkoľvek spojovacej hmoty.

V prípade zemetrasenia, ktorých je v tejto oblasti veľa, kamene zapadnú späť na svoje miesta, a vďaka tomu sú škody po zemetraseniach minimálne. To všetko sme sa užasnutí a neschopní slova dozvedeli od miestneho sprievodcu. Ten sa vyznal, bol to študent histórie a tu si takto privyrábal na drahé štúdium v hlavnom meste.

Nasleduje ďalšia zastávka, významné kúpele Tambo Machay.

Kúpele Tambo Machay predstavujú veľmi dobre zachovanú kamennú stenu s výklenkami a schodmi, celú zapustenú do svahu kopca, z ktorej vytekajú tri pramene. Tie sú ďalej odvádzané kamennými korytami. Pravdepodobne sa tu vykonávali rituálne kúpele, ktoré boli možno spojené s vodným kultom, keďže Inkovia uctievali vodu ako jeden zo základných prvkov života.

Kúpele v sebe skrývajú jednu technickú záhadu, svah kopca nie je taký strmý, aby mohol poskytovať také množstvo vody, ako zo zeme vyteká. Predpokladá sa, že voda priteká podzemnými kanálmi z protiľahlého kopca, čo je ďalším dôkazom vysokej úrovne inkského staviteľstva.

Už sa stmieva, keď sa uzimení, ale nadšení z poznania vraciame späť k autobusu a do mesta. Po ceste zo strmého svahu nás vítajú domáce ženy so suvenírmi a ja si kupujem domov čiapky a ponožky.

Podľa predávajúcej sú z lamej vlny a naozaj, keď si jednu z čiapok nasadím na hlavu, hneď mi je teplejšie. Len čo dorazíme do mesta a do nášho hotela, z recepcie píšem domov a o malú chvíľu už celá výprava mierime na námestie Plaza de Armes.

Poznávať a ochutnať nočný život Cusca. Ten som už spomínal v predošlých riadkoch a teraz len zopakujem, že nás všetkých ohúril. Svojou bezprostrednosťou, hýrivosťou a radosťou zo života každého jednotlivca.

Nezdržíme sa ale dlho, ráno nás čaká presun pod Machu Picchu a trasa k nemu si vyžaduje byť v dokonalej kondícii.





AUTOR, FOTO : MILAN KURUC


Verzia pre tlač
15.07.2017



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (36%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (19%)
  • nie, nebudem riskovať (44%)