Domov RELAX > RELAXdnes

Milan KURUC : KAMBODŽA III

Milan Kuruc sa vrátil z ďalšej cesty po ďalekých krajinách


Milan Kuruc sa vrátil z ďalšej cesty po ďalekých krajinách



Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža. Po nedávnej ceste po Indii a Nepále si práve tieto 4 destinácie ako ďalšiu zo svojich poznávacích výletov naservíroval Milan Kuruc. Dnes hovorí o ďalších dňoch vo vysnívanej krajine. Kambodža.


Nasadáme na loď a s nádherným zapadajúcim slnkom za našim chrbtom, plavíme sa do prístavu. Ešte cesta do hotela, krátke pokyny od sprievodcu na zajtrajší deň a všetci ideme spať. Ráno nás čaká vrchol našej cesty do Kambodže – návšteva chrámu Angkor Wat.


Angkor Wat – pýcha krajiny
Devätdesiat percent obyvatelov Kambodže sa hlási k buddhizmu, preto snáď ani nikoho neprekvapí, že najvýznamnejšia pamiatka tejto krajiny má mnoho spoločného práve s buddhizmom. Ide o legendárny a fascinujúci Angkor Wat, pozostatok chrámového komplexu z 12. storočia, ktorý je dnes najdôležitejšou a najnavštevovanejšou pamiatkou Kambodže. Kedysi bol hlavným mestom a náboženským centrom Khmerskej ríše. Postupne jeho význam stále viac a viac upadal, až ho v polovici devätnásteho storočia definitívne objavil západ, pre ktorý sa veľmi rýchlo stal dôležitou architektonickou pamiatkou. V 20. storočí sa začali práce na jeho obnove, ktoré boli síce na istý čas kvôli politickým problémom pozastavené, no od roku 1992 pokračujú ďalej. Treba ešte dodať, že obyvatelia Kambodže sú na Angkor Wat takí hrdí, že ho majú aj na svojej štátnej vlajke. Štruktúra a systém výstavby Angkor Watu symbolizovali vesmír, ktorého centrom bola v hinduistickom chápaní hora Meru, sídlo bohov. V Angkore bola týmto stredom „vesmíru“ ústredná veža chrámového komplexu Angkor Wat. Ak teda chcete v Kambodži vidieť niečo úžasné, niečo čo sa pokojne vyrovná aj starovekým divom sveta, zájdite do niekdajšieho centra khmerskej ríše, ktorého hlavným klenotom je Angkor Wat. Dnes stojí opustený uprostred džungle niekoľko kilometrov od Siam Reapu. Obklopujú ho hradby a vodné priekopy. A stred vesmíru predstavujú veže, štyri v rohoch a jedna uprostred.
Architektonické divadlo dopĺňajú kamenné stĺporadia, múriky, chodníčky dláždené kameňmi, sochy levov, sedemhlavých hadov, bohýň, chrámových tanečníc a démonov. V období od pätnásteho do devätnásteho storočia sa v Angkor Wat usadili budhistickí mnísi a chrámový komplex sa stal jedným z najznámejších pútnických miest budhistov v juhovýchodnej Ázii.







Východ slnka sa nekonal
Ráno si dávame budíček už o pol štvrtej, sadáme do rikše /trojkolesový bicykel/ a ideme na miesto, ktoré pozná celý kultúrny svet. Miestny sprievodca nás večer predtým dôrazne upozorňuje, že musíme vyraziť veľmi zavčasu, aby sme si našli výhodné miesto pri malom jazierku, odkiaľ možno vidieť a nafotiť nádherný východ slnka. Cestou som si naivne myslel, že budeme prví, ale kdeže. Zástupy turistov z celého sveta už čakajú pri pokladni a po zaplatení poplatku 20 USD, rýchlo fotografický snímok tváre pred kamerou v malom okienku, vytlačený preukaz s vlastnou fotografiou a konečne vstupujeme na územie chrámového komplexu. Ešte za tmy sa ponáhľame k miestu, kde už svietia displeje stoviek mobilov, aby si našli miesto na sedenie, pripravenejší na rozloženie statívu na fotografovanie. Kým prídeme, plocha je už dávno obsadená a tak sa len nesmelo predieram dopredu, bližšie k vode, aby som stál v prvom rade. Podarilo sa, nie celkom, ale predsa len bližšie k vode, odkiaľ chcem zachytiť odraz slnka na vodnej hladine. S pozadím stavby centrálneho chrámu. Máme smolu, žiariace slnko sa neukázalo, len akýsi matný oranžový kotúč a sklamane odchádzam. So mnou aj stovky iných ľudí a všetci sa jeden cez druhého predierame jedným smerom. Náš miestny sprievodca zavelí opačný smer. Rozhodol, že krásy chrámových komplexov ideme obdivovať z inej strany a v opačnom poradí. A dobre urobil ten náš chlapec zlatý, domorodý. Na druhej strane komplexu okrem nás nebol takmer nikto, bol čas na rozprávanie o histórii, na fotenie a v kľude sme prechádzali od jedného chrámu k druhému. Neviem, čo dodať k celej stavbe. Históriu som popísal vyššie a keďže nie som architekt, netrúfam si stavbu hodnotiť ako architektonický celok. Ale historická hodnota je nevyčísliteľná. Trúfam si skromne povedať len toľko, že po návšteve chrámového komplexu Angkor Wat bude vaše srdce naplnené úctou a obdivom k tomu, čo dokáže ľudský um a šikovnosť. Veď na svete ešte nebolo postavené väčšie náboženské dielo. Prechádzku končíme asi po štyroch hodinách.


Balíme, odchádzame
Už je neznesiteľne dusno, slnko nemilosrdne páli a zberáme sa na cestu do hotela. Zbaliť veci a staručkým autobusom mierime na hranice s Thajskom. Posledná výmena rielov za thajské bahty a vstupujeme do colneho pásma. Na prepravu do Bangkoku máme necelé tri hodiny. Ak to nestihneme, lietadlo do Abu Dhabi zmeškáme a to by bol vážny problém. Situácia je kritická, vybavovanie vstupných víz trvá neúmerne dlho, colný úradník rozpráva s každým turistom a zaujíma ho hlavne ako sa v Kambodži cítil a či ešte navštívi ich úžasnú krajinu. Keďže odpovede sú kladné, neváha a pečiatky s povolením na opustenie Kambodže bije do pasu jedna radosť. Keby nie množstva turistov, bolo by všetko v poriadku. Lenže nás je v colnej hale podľa môjho odhadu vyše tristo ľudí, trvá to už pridlho a vidím, že aj náš sprievodca už bledne. Jemu na leteckom spojení Bangkok – Abu Dhabi veľmi nezáleží, sám odchádza do Indonézie, kde ho už čaká skupina slovenských turistov, ale robí čo môže. Konečne to máme za sebou, presadáme do novej sedemmiestnej Toyoty a doslova letíme po thajskej diaľnici na letisko do Bangkoku. Dorazíme načas, tu ide všetko ako po masle a keď som už bez batožiny a s palubným lístkom vo vrecku, uvedomím si, že to je koniec mojej cesty.
Dovidenia? Zbohom?
Čo povedať na záver? Thajsko, moja prvá zastávka na ceste je skomercionalizované a Bangkok je metropola ako každá iná vo svete. Ponúkne vám hýrivý nočný život a lacné nákupy. Laos som spoznal len z motorového člna na Mekongu a to, čo som videl a zažil vo vnútrozemí, je len obraz biedy a chudoby väčšiny obyvateľov tejto horskej krajiny. Vietnam na mňa urobil najväčší dojem, som si istý, že je to budúci „ázijský tiger“ s nesmiernou vôľou pracovitých a vo všetkom skromných Vietnamcov.
Kambodža ma ohúrila chudobou a pokorou tamojších ľudí. Na jednej strane obrovské bohatstvo vyvolených, na druhej strane chudoba, ktorá vháňa slzy do očí. Najmä keď vidíte trpiace deti, najmä keď sa v miestnych televíznych správach dozviete, že mínové polia dnes zabili len 114 ľudí.

Nikdy nezabudnem na ľudí v týchto krajinách, na ich chudobu, pokoru, ale aj na ich vieru v lepší život a šťastie v očiach. Oni sú vďační za každý deň, za kúsok jedla, ktoré si vložia do úst a vďační sú aj za to, keď sa zaujímate o ich život. Hlboko sa pred ich životnou filozofiou skláňam, majú môj obdiv a úctu.


Mapa cesty po4 krajinách



AUTOR + FOTO : MILAN KURUC


Viac k téme nájdete v najbližšom vydaní HUMENSKÝCH NOVÍN - MY, 
ktoré vychádzajú v utorok 17. mája 2016 



Verzia pre tlač
21.05.2016



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (36%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (19%)
  • nie, nebudem riskovať (44%)