Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

ČEKOVSKÝ JE SRDCOM VÝCHODNIAR, DUŠOU HUMENČAN

Ja to Humenné stále podržím. Ako ten pilier mosta :-)


"Ja to Humenné stále podržím. Ako ten pilier mosta." (Marián Čekovský)



HUMENNÉ – Podľa online prieskumu, ktorý prebiehal ako sprievodná akcia letných festivalov "MY SME VÝCHOD", z ktorých jeden sa uskutočnil 2. augusta v Humennom, sú Humenčania pohoďáci so zmyslom pre humor. Práve takým je aj ich rodák, na ktorého sú najviac hrdí - hudobník, spevák, skladateľ, komik a moderátor v jednej osobe – Marián Čekovský. Počas festivalu si v Humennom prevzal aj "Zlatú tehlu" za budovanie dobrého mena mesta Humenné na Slovensku, vo svete a širokom okolí :-)?


S Mariánom sme sa stretli pár minút potom, ako dorazil do Humenného na sobotňajšie vystúpenie v rámci koncertu "My sme Humenné" a v tej chvíli o tom, že bude v ten večer ocenený ani len netušil :-)...
Rozhovoril sa takto :-)



Humenné môjho detstva
Humenné môjho detstva je práve táto budova /terajšia Galéria mesta Humenné, pozn. redakcie/, ktorá sa ponáša na nejaký barokový kaštieľ a dnes prvýkrát vidím, ako vyzerá vo vnútri. Moje Humenné je aj skateboard, kaštieľ, kde bola moja hudobná škola. Aj humenský cintorín z tej strany, kde leží môj otec, bývalá Hubková, kde hrávali výborní muzikanti. Cesta do Medzilaboriec, z času na čas aj cesta vlakom do Sniny. Mám rád chemlonský komín, na ktorom som nikdy nebol, ani sa na neho nechystám :-). A ešte si pamätám Sídl. I., II.A, Sídl.III... Akurát Sokolej vtedy ešte nestál. No a Kukorelliho ulica, tzv. Kukorelliho BRONX :-) a park, skanzen. Takže, celkom sa mi zdá, že Humenné mi zostalo v srdci a nemám prečo na neho zabúdať.




V Košiaciach si ma privlastnili, ale...
Srdcom som východniar a bojím sa, aby som neprepol na ten modul, že "Jak še maš, skadzi ši.", aby som nezačal hutorec. Dlho žijem v Košiciach, tak si ma tam tak trochu privlastnili. Ja som však rodený Humenčan a aj keď tu už nemám rodičov, nezanevrel som na toto mesto, ani sa nechystám.



"My sme tu v Humennom fungovali tak ekumenicky.
Vždy to bolo také príjemné prostredie na existenciu..."

(Marián Čekovský)


 

Tam od Rybarika?
Existujú tu nejaké body, nejaké hviezdne brány, ktoré tých Humenčanov spájajú aj vo svete. Veľakrát stretnem niekoho a povie : "Skadzi ši? Zo Sidliska 3. Tam od Rybarika?"


Rodák pod mostom
Bol som si to pozrieť, ako ma tam namaľovali. V reáli nie som až taký pekný :-)... Ďalej už hádam ani ísť nemusia. Sochu nieeeee... Ale som rád, že som sa tam stretol napr. aj s Breinerom :-).


Vďaka za Evu Polanskú
Moja učiteľka hudby bola úžasná. Čo som s ňou ja stváral :-). Ona ma nechala veľakrát sa prejaviť takého, aký som a rozvýjala vo mne ten moment slobody a slobodnej tvorby. Neboli tam bariéry, že toto musíš a toto nesmieš. Tu niekde som pochopil, že hudba je jazyk, ktorým môžem interpretovať aj svoju vlastnú predstavu o nej samej.




Ľubica, moja sestra
S Ľubicou sme vyrastali v jednej detskej izbe, mali sme klavír, ktorý bol takou našou prirodzenou súčasťou. Spoločne sme sa učili, aj keď každý tým svojim smerom. Potom taká súrodenecká rivalita prerástla do spolupráce. Dnes sme často aj profesionálnymi partnermi a často sa rozprávame o tom, ako nás tá hudba baví, namiesto toho, aby sme sa vyťahovali, kto čo dosiahol.

Návraty
Keď prídem po dlhej dobe do Humenného, určite idem pozrieť na cintorín, ako sa tam majú :-(. Milujem ginko v humenskom parku. Neobídem hlavnú ulicu. Pamätám si to ešte, keď tam chodili autá a ja som tam chodil na bicykli kupovať si grilované kurča. Potom ešte navštívim svoju tetu Janu Brozmanovú a... To je asi všetko.


Humenčania sú hrdí na Mariána Čekovského
Počas pohrebu môjho otca bolo na cintoríne veľmi veľa ľudí. Veľa ľudí mi hovorilo, že môj otec bol dobrý človek a ja tak, akoby nesiem ďalej nielen jeho meno, ale nestal som sa pilotom, som hudobníkom. Aj napriek rôznym peripetiám našej rodiny sa nestalo nič iné, len to, že sa venujem hudbe a nevybral som si inú cestu. Možno to berú tak, že aký otec, taký syn :-).
Čo chcem povedať Humenčanom, je ĎAKUJEM, že ma takto ocenili, že si ma vážia. Humenčania nie sú "gadžove", sú to veľmi schopní ľudia.




"Ja za Humenčanmi stojím a vždy stáť budem.
A tá noha na tom pilieri, ak znamená niečo symbolické,
tak ja určite podržím ten most."

(Marián Čekovský)


Hudbu dostal do vienka
Moja mama spievala v skupine svojho manžela, môjho otca. Práve hrali na svadbe, keď som sa vypýtal na svet. Pesničku už nedospievala, otec ju posadil do auta a odviezol do humenskej pôrodnice.



"Nemohol som nemilovať hudbu už od mala.
Bola prirodzenou súčasťou našej rodiny.
Obaja rodičia boli hudobníci.
Čo iné by som mohol robiť?",

polemizuje dnes úspešný hudobník a zdá sa, že navždy hrdý Humenčan
Marián Čekovský.


 





MiMa
Foto : MiMa
Verzia pre tlač
03.08.2014



Ste spokojný/-á s tohtoročným letným počasím?


  • áno, v lete má byť horúco (0%)
  • nie, takéto extrémy neobľubujem (80%)
  • neviem, je mi to jedno (20%)