Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

KTO CHCE VIDIEŤ, MUSÍ SA VEDIEŤ POZERAŤ

Jeho fotky majú dušu a voňajú človečinou. To som si všimla ako prvé... Jozef Lauruský



Jeho fotky majú dušu a voňajú človečinou. To som si všimla ako prvé...



HUMENNÉ – O pár minút neskôr som sa s ním rozprávala a celé som to pochopila. Aj on je taký. Má dušu a vonia človečinou. Okrem toho tiež skromnosťou, jednoduchosťou a úprimnosťou. Ako jeho fotky vystavované od 19. septembra vo Vihorlatskom osvetovom stredisku. Výstava má názov "Pohľad z môjho okna" a jej autorom je Humenčan, ktorý kus svojho srdca navždy nechal v Starinou zatopenom Ruskom - Jozef Lauruský.


Vyšli sme na vzduch, vonku bol krásny septembrový deň, zapla som diktafón a ani som nemusela položiť prvú otázku, na prvý pohľad plachý muž, z ktorého som si najprv myslela, že budem odpovede "ťahať" po slovíčkach, sa rozhovoril :-)...


J. Lauruský : Tie fotky sú tu preto, aby sa na ne ľudia pozerali. Keby som ich nechcel ukázať svetu, poteším sa nimi doma a zas ich vložím do šuflíka, ale ja chcem, aby ich ľudia videli a aby sa v nich možno niektorí našli, alebo si nimi len spríjemnili deň. O tom to predsa je :-).

MiMa : Tie fotky ste zbierali takmer 40 rokov. Je to celé o tom, že v jednoduchosti je krása. Človek sa ani nepohne z domu a urobí stovky nádherných fotiek o živote. Čo vás na tom tak fascinovalo, že ste to vydržali robiť 4 desaťročia?
J. Lauruský :
Ja som dosť lenivý, priznávam. Chodím rád do lesa, ale tam nefotím, počúvam, vnímam, vychutnávam si to a keď fotiť, tak napr. smetiská. Tie mám rád. Ale, nie hory odpadkov. Tam sa totiž dá nájsť kopec zaujímavých detailov. Bežne si to človek nevšimne, ale keď to uvidí na fotke, uvedomí si aj to, čo bežne nevníma.





MiMa : O tom je aj "Pohľad z môjho okna", keď sú tam napr. zasnežené autá. Normálne to asi považujeme za príliš bežné, aby sme zobrali foťák a cvakli. Vy ste to však urobili, lebo ste v tom videli, čo iní nie. Čo teda vidí Jozef Lauruský z toho svojho okna, možno aj vtedy, keď práve nemá v ruke foťák?
J. Lauruský :
Vidím veľa, lebo keď sa viete pozerať, vidíte veľmi veľa. Kto sa nevie pozerať, možno sú mu tieto veci všedné. Tatry, Himaláje, exotika, konce sveta... Aj to je pekné, uznávam, ale ja som radšej doma. Už som priznal, že som dosť pohodlný /smiech/ a čím ďalej tým viac, preto je to okno pre mňa veľmi dôležité. A je to aj návod pre tých, ktorí sú z nejakého dôvodu pripútaní k tomu svojmu bytu. Niekedy stačí výjsť na balkón, za dobrou fotkou vôbec netreba chodiť ďaleko. Nie je to však tak, že vždy, keď si zmyslím, urobím fotku. Niekedy sú to jeden, dva, tri zábery za deň. Niekedy aj celý mesiac nič. Chce to trpezlivosť, veľa trpezlivosti.


 

MiMa : Tak, ako sa hovorí, že sú oči oknom do duše, tak je vaše oknom pre vás očami do sveta?
J. Lauruský :
Áno, určite! A ešte viac je to okno pre mňa spojnicou s mojou rodnou obcou Ruské. Pozriem sa na Laborec a pripomenie mi to detstvo, keď sme s kamarátmi pásli kravy a tie potôčiky stekali do Cirochy a tečú popod moje okno už ako Laborec. Ja ich v tom Laborci stále vidím.








MiMa : Zase sa len potvrdzuje to, že všetko zlé je na niečo dobré. Nemôžeme povedať, že čo sa stalo vašej obci bolo dobré, ale keby ste tam napríklad zostali žiť, alebo by ste bývali niekde inde, tento cyklus fotiek by nikdy nevznikol.
J. Lauruský :
Samozrejme. Býval som predtým na Kukučínovej ulici na 1. poschodí :-). Keď nad tým tak teraz rozmýšľam, aj tam bolo veľa objektov na fotenie, ale tie fotky by boli asi o inom, hm. :-) Vtedy som však nemal ani čas, ani nápad. Bol som mladý a veci som vnímal celkom odlišne ako dnes. Teraz, po 60tke už človek vidí život inak, viac si váži okamihy, ale to je prirodzené. Všetko je teda tak, ako má byť.


O výstave :
Aktuálne vystavený súbor Pohľad z môjho okna je tiež programovo zacielený na jednu tematiku – viacročné pozorovanie života, krajiny a ľudí vo všetkých časových rovinách a prírodných premenách z okna svojho bytu na 12. poschodí. Nezvyklý bod snímania, neustále zmeny, ktoré sa dejú na ulici, ceste, pri Laborci ale aj na vode, umocnené svojráznym videním, fotografickou skúsenosťou a v neposlednej miere trpezlivosťou a pripravenosťou zachytiť nevšednosť okamihu, sprístupňujú fakt, že aj v zdanlivo monotónnej téme, či nepovšimnutom okolí, citlivé oko zachytí nielen dokumentárnu polohu, ale aj esteticky účinnú novú realitu. A nemusí v nej, napríklad, dominovať ani exotická krajina. /Zdroj : Mgr. Mária Mišková, VOS/







MiMa
Foto : MiMa







Verzia pre tlač
28.09.2014



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (36%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (19%)
  • nie, nebudem riskovať (44%)