Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

Martin Ruščanský : Páči sa mi ísť vlastnou cestou

Aktivity mládežníkov financuje aj z vlastných peňazí

Martin Ruščanský : Páči sa mi ísť vlastnou cestou
Tento rozhovor bol publikovaný na www.humencanonline.sk v decembri 2015.


Občiansky angažovaný je od šiestich rokov, v sedemnástich bol spoluakladateľom OZ Fénix na Obchodnej akadémii, o dva roky neskôr založil v Humennom Mládežnícky parlament FreeMar. To, že sa v ostatných komunálkach neprebojoval do mestského zastupiteľstva, nepovažuje za neúspech a nabudúce to skúsi znova. Ľudia sa vraj boja zmien a neradi riskujú, pre neho je to výzva. Aktivity mládežníkov financuje z vlastných peňazí, pred časom začal podnikať a i keď by to mohol robiť aj z domu, zriadil si kanceláriu... Aby sa mladí mali kde stretávať. MARTIN RUŠČANSKÝ.


Mladí ľudia dnes snívajú o tom, že len čo prekročia prah dospelosti, zbalia si veci a odídu z tohto mesta, študovať do väčšieho, pracovať za hranice. Martin to vidí inak, ani škola, ani sťahovanie. Vysokú školu považuje za stratené roky, oveľa väčšiu perspektívu vidí v neformálnom vzdelávaní. A odísť sa odtiaľ tiež nechystá. Prisťahoval sa sem pred rokmi zo Sniny a Humenné považuje za ideálne miesto na rozvýjanie mládežníckych aktivít. Práve s nimi totiž súvisí jeho najväčší životný sen, dať Mládežníckemu parlamentu FreeMar celorepublikový rozmer. To, že by chcel ísť aspoň raz v živote k moru, je dnes druhoradé.


MiMa : Kedy ste pochopili, že nechcete svoj tínedžersky vek presedieť pri počítači alebo na pive?
Martin : Dávno, veľmi dávno. Už keď som mal 6 rokov, opýtal som si od mamy na Deň detí peniaze na nanuk a za ne som kúpil ostatným deťom kriedy, aby si mali čím kresliť. A z domu som vynášal hračky. Odmeňoval som nimi tých, čo sa zapájali do súťaží, ktoré som vymýšľal pre svojich spolužiakov a kamarátov. Bývali sme vtedy v Snine a tam som sa začal aj spoločensky angažovať v Občianskom združení Fénix. Potom som išiel na Obchodnú akadémiu do Humenného, naši sa rozviedli, mama sa presťahovala do Humenného. Tak sme tu.

MiMa : Čo vás aktuálne zamestnáva?
Martin :
Podnikanie a Mládežnícky parlament. Zarobil som si nejaké peniaze, tak som si mohol dovoliť prenajať kanceláriu, takže sa konečne máme kde stretávať. Už pred rokom som žiadal mesto o priestor v CVČ Dúha. Zatiaľ nám nevyhovelo, tak nemienim čakať na zázrak a musel som si poradiť sám.

MiMa : Vy ťaháte Mládežnícky parlament z vlastných zdrojov?
Martin :
Iba z vlastných zdrojov. Odkedy existuje, vždy je to tak. Keď som si povedal, že dva piatky nepôjdem večer vonku, ušetril som a mohli sme kúpiť farbu, ktorými sme potom písali citáty na chodníky, alebo keď sme robili ples, či futbalový turnaj, keď sa niečo zvýšilo, z toho sme financovali ďalšie aktivity. Za tie 4 roky sme nedostali žiadnu dotáciu, ani sme nežiadali peniaze cez žiaden projekt. Nebol na to čas. Teraz sa to už hádam zmení a pôjdeme do toho aj po tejto línii.

MiMa : Čo vás viedlo k založeniu Mládežníckeho parlamentu?
Martin :
Presťahoval som sa sem, chodil som tu do školy. Fénix mi chýbal, ale dochádzať preto do Sniny sa mi nechcelo, tak som si povedal, že si založím vlastný. Mal som len 17 rokov a rok čakať sa mi zdalo pridlho, tak som poprosil jednu z učiteliek na škole, aby to formálne zobrala na seba a ja, že budem robiť všetko preto, aby to fungovalo. A fungovalo. Fénix na Obchodnej akadémii bol naozaj veľmi aktívny.

MiMa : Potom ste zmaturovali a povedali si, že...?
Martin :
Chcel som ísť vlastnou cestou a chcel som mladým ľuďom, stredoškolákom i vysokoškolákom v tomto meste dať to, čo mi napríklad vo Fénixe chýbalo. Chcel som, aby sa naučili zodpovednosti, preto vo FreeMare pôsobím ako koordinátor.Predsedu parlamentu si členovia volia spomedzi seba. Mal som obrovské šťastie, že pre moje nápady, plány a vízie mal pochopenie Frederik Gergeľ a išiel do toho so mnou. Vlastne, mám v živote všeobecne šťastie na ľudí. Myslím si. Dnes koordinujem činnosť organizácie, navrhujem čo a ako, poradím, keď o to stoja, komunikujem s úradmi. Vo Fénixe som bol členom Slovenskej rady Fénixu ako najmladší člen, predsedom Rady mladých Fénixu a členom viacerých pracovných sekcií. Robil som animátora v táboroch a zúčastňoval som sa medzinárodných výmen. Mám dosť skúseností s touto prácou. Snažín sa dohliadať hlavne na to, aby "sedeli papiere", aby bolo všetko v súlade so zákonom a aby mi raz niekto nezaklopal na dvere, že nemám niečo v poriadku.

MiMa : Ako sa chlapec zo Sniny v tak mladom veku dostane do republikovej rady celoslovenskej organizácie?
Martin :
Je treba robiť viac, ako je treba. Nie je to iba o učení. Je to o schopnosti pozitívnym spôsom vybočiť z radu. Byť lepší ako dobrý. U mňa to vyplývalo aj z toho, že ja som sa nikdy doma do školy neripravoval. Stačilo mi, čo som si pamätal z hodín. Netvrdím, že som bol čistý jednotkár, ale ani som neprepadal, nemal trojky. Tým pádom, keď som sa doma nebifľoval, mal som kopec času a energie, aby som ich venoval tomu, čo ma bavilo.

MiMa : Našli ste v Humennom pre svoje aktivity živnú pôdu?
Martin :
Áno, rozhodne. Spolu s Banskou Bystricou patrí, čo sa týka občianskej angažovanosti k top mestám. Sú tu veľmi aktívne základné i stredné školy. Ľudia sa boja, zmien aj riskovania, ale stále to tu ešte žije. Občianske združenia tu veľmi dobre fungujú. Každý vo svojej sfére záujmu, zaoberajú sa ženami, mládežníkmi, saleziáni robia záslužnú prácu... Aj športové kluby mali výborné výsledky. Donedávna.

MiMa : Ste veľmi aktívny mladý muž. Nie je vám Humenné malé?
Martin :
Odísť odtiaľ je tá najjednoduchšia možná alternatíva. Keď hodíte rybu do akejkoľvek vody, bude plávať. Nezazlievam tým, ktorí nevidia inú možnosť, len hľadať uplatnenie inde. Určite ani taký nový začiatok niekde v cudzej krajine nie je med lízať, ale ja som si povedal, že nechcem odtiaľto odísť. Ani z mesta, ani zo Slovenska. 



"Krajina má svoje chyby, aj toto mesto má svoje chyby,
ale keď všetci odídu, kto tie chyby napraví?
A kto dá šancu a vytvorí priestor tým, ktorí ešte nemajú vek na to,
aby odišli, alebo to jednoducho urobiť nechcú?"
(Martin RUŠČANSKÝ)

 

MiMa : Prečo ste nešli ďalej študovať?
Martin :
Ani som si nedal nikde prihlášku. Vysokú školu považujem za stratených 5 rokov. Dnes už vyštuduje každý, preto som ja nechcel. Ľudia sa možno pozastavia nad tým, či som taký neschopný, alebo hlúpy, že som to ani neskúsil, ale ja v tom význam nevidím. V Európe už má neformálne vzdelávanie a to, čo si napíšete do životopisu, vyššiu hodnotu, ako vysoká škola. A práve o to sa snažíme aj my, aby mladí ľudia ktorí s nami spolupracujú a sú naozaj aktívni, mali do toho životopisu čo napísať. Častokrát im to pomôže posunúť sa ďalej. Len pred pár dňami odišli dvaja Humenčania na stáž do Bruselu aj vďaka skúsenostiam, ktoré nadobudli v Mládežníckom parlamente.

MiMa : Vy to síce obchádzate, ale faktom je, že v súčasnosti nemáte na ružiach ustlané. Veď ste sa nemali ani kde schádzať.
Martin :
To je pravda. My sme mali takú víziu, že budeme spolupracovať so samosprávou, že budeme jej partnerom vo veciach, ktoré vieme ovplyvniť, zlepšiť. Nepodarilo sa a teraz ideme tak trochu sólo. Možno sa raz dočkám, že to bude fungovať.

MiMa : Neodrádza vás to? Neberie vietor z plachiet?
Martin :
Vôbec nie. Ja mám takú teóriu, že dnes sú v Humennom úspešnejší tí, ktorí sa nevezú na rovnakej vlne, ako vedenie mesta. Poznám veľmi veľa ľudí, ktorí nespolupracujú so samosprávou, napr. väčšina našich novinárov a sú to skvelí ľudia a profesionáli, podnikatelia a vybudovali úspešné firmy, riaditelia, ktorí na svoje názory doplatili, ale obyčajní ľudia na nich nepovedia krivé slovo, volejbalisti, ktorí tiež "nespolupracovali" a aké mali výsledky? Celé Slovensko nám ich závidelo.
Myslím si, že v súčasnej situácii to znamená, že človek ide vlastnou cestou a nenechá sa viesť spôsobom, ktorý je mu proti srsti. A takýchto ľudí si vážim.

MiMa : Takže sa to dá aj bez tej podpory mesta?
Martin :
Nehovorím, že je to ľahké, ale dá sa to. V žiadnom prípade to však nie je dôvod, aby sme sa vzdali, zabalili to a nechali tak. Možno to niekomu príde pritiahnuté za vlasy, ale my vieme, ako niektoré veci v tomto meste zefektívniť. Nie pre nás, pre všetkých. Podľa mňa, ak akákoľvek samospráva nepočúva hlas mladých ľudí a keď mladým ľuďom povie nie, škodí sama sebe a všetkým svojim obyvateľom, pretože dnešní mladí ľudia majú veľmi často skvelé nápady. Ale, ono je to tak, vy nie ste zaujímaví, nevolíte, načo s vami strácať čas. My potrebujeme len tých, z ktorých vieme niečo vyťažiť, získať. To však nie je len problém Humenného. To určite nie.

MiMa : Koľko je percentuálne tínedžerov, ktorí sa chcú takto angažovať?
Martin :
Odhadujem to tak na 5%. Je to dlhodobý proces, aj tie decká si musíme pre takéto aktivity vychovať, nadchnúť a zapáliť pre spoločnú vec. Je ťažké presvedčiť ich, aby vystúpili z tej svojej komfortnej zóny, ale keď sa to podarí, zistia, že ten ich život je ešte komfortnejší a veselší, naplnenejší, perspektívnejší. Možno sa budem v šesťdesiatke spokojne pozerať na to, ako sa angažuje každý druhý mladý človek, nie každý dvadsiaty.

MiMa : Inšpiratívni Humenčania uplynulé leto boli vo vašej réžii a bol to mimoriadne úspešný projekt. Bude pokračovanie?
Martin :
Zatiaľ neviem, snáď áno. To je ďalší príklad toho, ako sa za málo peňazí, vlastne za žiadne peniaze, dá urobiť veľa muziky. Ja som už dávno vedel, čo chcem, len som hľadal správnu formu. Tú navrhla práve predsedníčka FreeMaru Monika Kmeťová a podarilo sa.

MiMa : Vy ste mali v ostatných voľbách do samosprávy aj politické ambície. Nevyšlo to. Boli ste sklamaný?
Martin :
Nebolo to moje rozhodnutie. Presvedčili ma, aby som to skúsil a neľutujem. Mal som obavy, že nie som domáci, nemám tu žiadnu rodinu, väzby, len kamarátov. Rátal som maximálne 200 hlasov, bolo ich raz toľko. Kandidoval som ako nezávislý, ale mám pocit, že naša spoločnosť ešte nedozrela na to, aby dala šancu aj takým ľuďom, bez politického trička a ešte k tomu tak mladým. Som si istý, že ako poslanec by som isté veci presadil oveľa jednoduchšie, ale rozhodne ma to neodradilo od toho, aby som to o 3 roky skúsil znova a potom zas a zas... Viem, že si niektorí mysleli, že ten Mládežnícky parlament bolo len také moje súkromné promo pred voľbami, ale nie je to tak. Fungujeme ďalej a bude to čoraz intenzívnejšie, dúfam.

MiMa : Naozaj sa váš život točí iba okolo dobrovoľníctva?
Martin :
Otec mi aj občas hovorieval, aby som išiel robiť niečo "normálne" za čo mi aj riadne zaplatia, ale to by som nedokázal, veď nájsť toľko ľudí, ktorí premýšľajú rovnako ako ja a baví ich to, čo mňa by som inde nikdy nestretol.
 

MiMa : Máte nejaký životný sen?
Martin :
Chcel by som, aby model nášho parlamentu fungoval aj v iných mestách, na celorepublikovej úrovni. Potom sa dá požiadať aj o dotáciu a realizovať oveľa viac projektov, ktoré máme zatiaľ len v hlave. A aspoň raz v živote by som chcel ísť k moru. Veľké sny nemám, ak by sa mi nesplnili, bol by som zbytočne sklamaný.

MiMa
FOTO : ARCHÍV M.R., MiMa


 
Verzia pre tlač
29.08.2017



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (36%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (19%)
  • nie, nebudem riskovať (44%)