Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

MARTINA HYŠKU ZRANENIA NEODRADIA, IBA PRIBRZDIA

Iba vyhrávať sa nedá... Ani v športe, ani v živote, hovorí Martin Hyška ml.

Rozhovor v Adel cafe

Iba vyhrávať sa nedá... Ani v športe, ani v živote, hovorí Martin Hyška ml.



Ráno sa vrátil zo Svetovej univerziády v španielskej Granade, na poludnie sme si dali kávu, čaj a rozhovor a už o pár minút neskôr odchádzal do Poľska na ďalšie preteky. Lyžiar telom i dušou, večný optimista, ktorého i keď brzdia časté zranenia, boj o najvyššie méty nikdy nevzdáva. Momentálne najlepší slovenský juniorsky slalomár, 20 ročný Humenčan Martin Hyška alias Zajo.




Martina k lyžovaniu priviedol otec a 10 rokov bol aj jeho trénerom, masérom, asistentom, šoférom, sponzorom, pričom však nezabúdal byť aj tým najdôležitejším, otcom.
"Viem, že to našich stojí veľa peňazí, že musia tvrdo pracovať, aby som ja mohol športovať na takejto úrovni, ale oni tvrdia, že to robia radi, lebo to robia pre mňa, tak ich nemôžem sklamať," prezrádza Zajo.



 
 
S Hyškovcami sme sa pred rokom o lyžovaní, pretekaní i živote rozprávali, tentokrát sme si dali repete a povedali si, čo má Martin nové :-)...

Pred 5 rokmi nastal zlom nielen v Zajovom súkromnom živote, ale aj športovom. Odišiel do Popradu do športovej triedy gymnázia Dominika Tatarku. To bola podmienka, aby sa mohol stať členom Centra olympijskej prípravy. S tým súvisela aj zmena trénera, ktorým sa stal Martin Chorogwicky z Kežmarku, bývalý úspešný slovenský pretekár.


MiMa : Odvtedy už však zase ubehol nejaký ten piatok. Ako hodnotíš toto obdobie tvojho života?
Zajo :
V minulej sezóne sa mi pritrafilo niekoľko zranení, 2 mesiace som nesmel na lyže, ale návrat na svah bol absolútne fantastický. Počas 2 mesiacov v posteli sa mi o lyžovaní naozaj už aj snívalo. Bál som sa, ako to zvládnem, ale nemal som žiaden problém vrátiť sa. Asi hneď 3. preteky boli Majstrovstvá Slovenska, kde som skončil v mužoch druhý a kategóriu juniorov som vyhral. To bol vlastne už koniec sezóny, nasledovala letná príprava, na ktorej som si dával veľmi záležať, aby som dobehol stratu z tej dvojmesačnej maródky. Potom prišlo ďalšie zranenie "achilovky", ktorú som zrejme nedoliečil a tak ma trápila veľmi dlho. V podstate, čo som v lete namakal, znova bolo treba dobiehať.


MiMa : To je na zbláznenie...
Zajo :
Aj napriek všetkým tým peripetiám som v podstate výkonnostne rástol a na začiatku sezóny sa mi podarilo výrazne vylepšiť body zo slalomu, t.j. 33 FIS bodov. Toto bolo pre mňa dôležité, pretože, čím má pretekár menej bodov, tým má vo svetovom rebríčku vyššie umiestnenie a na pretekoch lepšiu štartovaciu pozíciu.

Potom prišli Majstrovstvá sveta juniorov v Jasnej, kde som sa s č. 76 (štartoval ako 76. v poradí) dostal na 28. pozíciu po 1. kole, čo mi zaručilo výbornú štartovaciu pozíciu do 2. kola a napokon umiestnenie v TOP 30 juniorov. Kým po 1. kole som mal stratu 4,71 s. na víťaza preteku Henrika Kristoffersena z Nórska, ktorý je v TOP 7 sveta, v druhom kole to už bolo len 0,8s.
Toto bola v podstate taká moja prvá konfrontácia so svetovou špičkou, kedy som si uvedomil, že som na dobrej ceste.

 


MiMa : Bolo to teda motivujúce?
Zajo :
Áno. A prinieslo mi to ďalšiu životnú šancu. Na Slovensku to tak funguje, že Slováci trénujú individuálne, ale nie preto, že majú toľko peňazí, aby si to mohli dovoliť, ale jednoducho preto, že sa nevedia medzi sebou dohodnúť, pretekári, rodičia, tréneri. Bolo by oveľa rozumnejšie, ak by sme od začiatku trénovali spolu, ale... Konečne sa našiel človek, ktorý sa pokúša dať tomu celému nejaký systém. Pod hlavičkou Slovenskej lyžiarskej asociácie sa vytvoril reprezentačný tím, v ktorom som aj ja. Mám výborných sparingpartnerov Mateja Falata a Samuela Šenkára, s ktorými spoločne trénujeme, ťaháme sa navzájom, kvalita tréningového procesu sa neporovnateľne zvýšila.

 

Univerziáda, M.Hyška a M. Falat ( strieborný v slalome a bronzový v superkombinácii)
 

Máme tiež dvoch trénerov, Branislav Bizík, ktorý trénoval najlepšieho poľského reprezentanta Macieja Bydlinskeho a Jaroslav Babušiak, ktorý bol donedávna najlepším slovenským reprezentantom. Oni sa super dopĺňajú v tom, že Braňo mi vie veci vysvetliť v teoretickej rovine a Jaro mi to zas "prekladá" do pretekárskej reči. Kým som nebol v tomto tíme, myslel som si, že mám to najlepšie, čo môžem mať. Teraz si uvedomujem, že je ešte veľmi veľa vecí, ktoré sa musím naučiť, natrénovať...
 


MiMa : To sú také športové zmeny... Čo sa zmenilo v tvojom súkromí?
Zajo :
Aj tu došlo k zmene, to áno. Nastúpil som na Katolícku univerzitu v Ružomberku, pedagogickú fakultu, detašované pracovisko v Poprade. Mám indviduálny študijný plán.


MiMa : Máš občas aj chvíľu voľna? Takého obyčajného, ako iní chalani v tvojom veku, na zábavu, koníčky, dievčatá...
Zajo :
Nie, to nie. Ja teraz posledné mesiace vlastne ani nikde trvale nebývam. Celý november som bol v Nórsku. Odkedy som sa vrátil, som stále niekde na pretekoch, domov sa prídem vyspať, najesť, vyprať si veci a zase odchádzam. Dnes napr. do Poľska, potom idem do ČR, preteky na Slovensku a potom odchádzam do Nórska na Majstrovstvá sveta juniorov.


MiMa : A stále hľadáte sponzora?
Zajo :
Áno. Stále. Veľmi by mi to pomohlo :-).






MiMa
Foto : súkromný archív M.H.









 
Verzia pre tlač
20.03.2015



Ste spokojný/-á s tohtoročným letným počasím?


  • áno, v lete má byť horúco (14%)
  • nie, takéto extrémy neobľubujem (34%)
  • neviem, je mi to jedno (52%)