Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

Viktor Verba : Som v štvrtinke cesty, ale správnej

Na Európske hry sa išiel zúčastniť, domov doniesol 4 bronzové medaily

Viktor Verba : Som v štvrtinke cesty, ale správnej
Tento rozhovor bol publikovaný na www.humencanonline.sk v auguste 2016


Po prvýkrát si podal ruku s plaveckým bazénom pred 4 rokmi, dnes patrí vo svojej kategórii k absolútnej špičke. Len 13 ročný Humenčan VIKTOR VERBA sa narodil s hendikepom, dnes sníva o paralympiáde, tvrdo trénuje a nikdy sa nevzdáva. Spoločne s otcom a trénerom Mariánom Tomahoghom bojujú nielen v bazéne o lepšie zaplávané časy mladého športovca, ale aj s úradníckym šimľom, aby uznal Viktorove kvality a aj kompetentní v slovenskom plaveckom športe otvorili tomuto talentovanému chalanovi dvere do sveta.

"Viktorovým najväčším hendikepom nie je ten zdravotný, ale to, že žije v Humennom, tak strašne ďaleko od Bratislavy," myslí si tréner Marián Tomahogh, ktorý vo svojho zverenca od začiatku verí a podporuje ho.


MiMa : Ako dlho sa venuješ plávaniu?
Viktor :
4 roky

MiMa : Prečo práve tento šport?
Viktor :
Bol to nápad mojich rodičov, lebo ja iný šport ani robiť nemôžem.
Otec : Z hľadiska jeho hendikepu to bolo najlepšie riešenie. Mohol robiť napríklad boču, alebo stolný tenis, ale to plávanie bola najlepšia voľba a to, že je tu klub, to pri rozhodovaní zavážilo.

MiMa : O akom hendikepe hovoríme?
Otec :
Viktor sa narodil s diagnózou pes equinovarus congenitus, po viacerých operáciách mu nohy vyrovnali. Dnes ten hendikep v podstate ani nevidno, ale hybnosť jeho členkov je nulová.
Tréner : O jeho zaradení medzi parašportovcov rozhoduje lekár a špeciálna komisia. On nepracuje vo vode nohami, má oficiálne uznaný hendikep S9, v kategóriách od S1 do S14, pričom S11 – S14 sú nevidiaci.

MiMa : Aké bolo to tvoje 1. stretnutie s vodou?
Viktor :
Mokré. Nevedel som ani poriadne plávať. Základy som síce mal, ale nic moc. Niektoré deti začínajú v šiestich rokoch, ja som začínal pomerne neskoro, mal som už 9 rokov.
Tréner : Priznávam, že spočiatku sme sa ani my do toho veľmi nehrnuli. Viktor je však veľmi talentovaný chlapec, ktorý má v sebe aj veľkú dávku ctižiadosti a tá u každého športovca nesmie chýbať. Tak sme do toho išli a dnes som veľmi rád. Je to síce neustále borenie sa s problémami, najnovšie nás trápia financie, pretože je to finančne náročný šport a v súčasnej situácii klubu, sa to zvláda čím ďalej horšie. On má šancu dostať sa vyššie, ale chcelo by to sponzora, ktorý by pomohol, pretože rodičia a klub to nemôžu utiahnuť. A, bola by škoda, keby sa všetko to, čo Viktor doteraz dokázal, "utopilo" práve v tomto probléme.

MiMa : Keď ste sa rozhodli dať svojho syna na plávanie, dúfali ste, že to nebude len taká obyčajná rehabilitácia, ale že z neho bude úspešný športovec?
Otec : Po roku tréningu v Humennom som videl, že to niekam vedie. Radil som sa, čo ďalej. Trénovať tu mohol, ale súťažiť mohol iba za klub, ktorý má hendikepovaných plavcov. Tak sme rok chodili do Košíc, ale to bolo časovo i finančne veľmi náročné. Vďaka pánovi Tomahoghovi sa to nakoniec vyriešilo aj u nás. V humenskom klube upravili stanovy tak, aby mohol Viktor plávať aj so zdravými deťmi a na súťažiach reprezentovať Humenné.

MiMa : Ako často a intenzívne trénuješ?
Viktor :
4 x do týždňa hodinu a pol v bazéne. Potom ešte mávam "suchý tréning", strečing, posilňovanie.

MiMa : Mal si niekedy chuť so všetkým seknúť? Demotivovalo ťa niečo až tak, že si sa chcel s plávaním navždy rozlúčiť?
Viktor :
Nie raz, stokrát, ale nikdy mi to dlho nevydržalo. Vždy je niečo, čo ma vyvedie z rovnováhy ale napokon som vo vode znova.
Tréner : Najprv prevažovali ti negatíva, ale keď sme začali získavať prvé medaily, bola to veľká motivácia. Viktor pláva aj so zdravými pretekármi a to je tiež "škola života", ale tu nejde o umiestnenie, ale o jeho vlastný boj s časom, s vlastnými limitmi a o to ide, aby trénoval a zlepšoval si ten svoj osobný čas.

MiMa : Čo musí mať dobrý plavec?
Tréner :
U Viktora je to špecifikum, že on musí veľmi chcieť a strašne sa namakať. A on chce a maká. Koľkokrát vidím, že melie z posledného, ale nevzdáva sa. U nehendikepovaných detí je to iné. Keď mu to zanietenie vydrží, ja urobím všetko preto, aby sa dostal tam, kde si on myslí, že patrí.

MiMa : Kde to je?
Viktor :
Cieľom každého plavca je olympiáda, u mňa teda paralympiáda, ale ešte na to nemám vek, ani výkonnosť. Som asi tak v štvrtinke cesty, ale správnej.
Tréner : On má len 13 rokov, čaká nás ešte veľa práce, ale je treba podotknúť, že on žije v Humennom a veľký šport sa robí v Bratislave. Tam sú kluby s hendikepovanými plavcami, tam idú peniaze z Ministerstva školstva SR a Paralympijského výboru, kdežto my máme len to, čo si sami zoženieme a čo dajú rodičia a to je jedna veľká, velikánska chyba. Toto je náš najväčší hendikep. Ale, olympiádu v 2020 vidím celkom reálne, Viktor na to určite má, ja v neho verím.

MiMa : Napadlo vám vtedy, keď sa Viktor narodil, že z neho raz bude špičkový športovec?
Otec :
A, viete, že áno? Vždy som veril. My si hovoríme, že "aj medveďa naučíš na bicykli". To je jedno, či má hendikep, alebo ho nemá. Keď človek chce, nič nie je nemožné. To nebolo len naše rozhodnutie, že bude plávať. Zasadla rodinná rada a on sám sa rozhodol, že do toho ide. A keď sa tak rozhodol, už nebolo cesty späť. Nedá sa chvíľu zabrať, potom poľaviť. Musíme ísť naplno, až do dosiahnutia cieľa.

MiMa : V súvislosti s Viktorovým zdravotným stavom sú tu však ešte stále niektoré nezodpovedané otázky. Može sa stať, že do toho cieľa nedopláva?
Otec :
Áno. Viktora ešte čakajú operácie. Chodievame na konzília a čakáme, čo nám povedia odborníci. Keď tie operácie budú potrebné, vyradí ho to z tréningu na 2 roky, minimálne a všetci dobre vieme, čo taký výpadok pre športovca znamená. Koniec. Ale, nemôžeme to teraz vzdať, to by nebolo správne. Vždy je tu totiž nádej, že k tomu nedôjde, ale visí to nad nami ako Damoklov meč.


MiMa : Ty si sa pred pár dňami vrátil z Chorvátska, kde si na Európskych hrách reprezentoval Slovensko. Považuješ to za úspech?
Viktor :
Jednoznačne. To nie je len tak dostať sa do výberu Slovenska na takúto súťaž. Bola to najväčšia súťaž akú som kedy absolvoval a vôbec nič som si od toho nesľuboval, len zaplávať to naplno a zúčastniť sa. To bol cieľ.

MiMa : Ty si tam však chytil bronzovú vlnu a domov si si doniesol 4 vzácne medaily. Prekvapenie?
Viktor :
To bol neskutočný úspech, toto som nečakal. Je to pre mňa veľká motivácia. Už sa teším na Majstrovstvá Slovenska do Nových Zámkov v októbri.

MiMa : Stíhaš ešte okrem školy a športu niečo?
Viktor :
Ani nie, toto mi napĺňa celé dni.

MiMa : Žije u vás plávaním celá rodina, alebo len otec a syn?
Otec :
Samozrejme, že celá rodina. Trénovať už začal aj mladší syn, Oliver. Myslím si, že je to celkom prirodzené.

MiMa : Ktorý plavecký štýl máš najradšej a čo by si z pretekov najradšej vynechal?
Viktor :
Najradšej mám voľný spôsob­ kraul, od začiatku najťažší a najpomalší som v prsiach, takže toto veľmi nemusím.

MiMa : Máš na medaily špeciálne miesto a ktorá je najvzácnejšia?
Viktor :
Špeciálne miesto je rebrina v izbe a najvzácnejšie sú tie z Varaždina (Chorvátsko), najčerstvejšie.

MiMa : Ako prázdninuješ?
Viktor :
Bol som v tábore, ešte do jedného pôjdem. Teraz nemáme tréningy, ale plávať chodím individuálne. Občas nejaký doplnkový šport a užívam si voľno, leto, slnko a kamarátov.

MiMa : Do akej miery vidíte svoj prínos ako rodiča k Viktorovmu úspechu?
Otec :
Nijako mimoriadne. Máme deti, žijeme s manželkou len pre ne, staráme sa ako vieme a podporujeme ich. To predsa rodičia robia.
Tréner : Myslím si, že p. Verba je veľmi skromný. Treba povedať, že ak vám dieťa športuje a berie to vážne, bez podpory a aktívnej spolupráce rodičov to nejde. Je to náročné na čas, nielen tréningy, ale aj doprovod na súťažiach. No a to, čo mňa najviac ťaží sú financie. Je to čím ďalej, tým náročnejšie, aby Viktor mohol súťažiť. Aj teraz dostal certifikát na medzinárodnú klasifikáciu IPC do poľského Štetína. Rozpočet je nejakých 5 tis. eur. A my chceme, aby tam išiel. Mali by sme mu ukázať, že si jeho snahu a bojovnosť vážime a obdivujeme ho. On nereprezentuje len seba, ale aj klub a mesto Humenné, dokonca už aj Slovensko a to by sme si mali všetci uvedomiť.
 


MiMa
Foto : súkromný archív V. Verbu


 
Verzia pre tlač
29.08.2017



Ste spokojný/-á s tohtoročným letným počasím?


  • áno, v lete má byť horúco (11%)
  • nie, takéto extrémy neobľubujem (38%)
  • neviem, je mi to jedno (51%)