Fašistické zverstvá sa udiali aj v okrese Humenné
Zvlášť kruto za pomoc partizánom doplatila obec Hrubov

HUMENNÉ. Som úprimne rad, že aj v okrese Humenné, kde žijem štátne orgány, ale aj samosprávne orgány mesta a obcí nezabúdajú na bojovníkov proti fašizmu. Zaiste je to aj vďaka aktívnej práce Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Humennom na čele, ktorej stojí Ing. Benjamín Blaha a tajomníčka Gabriela Rosičová, ktorí vyvíjajú bohatú vzdelávaciu a propagačnú činnosť so snahou poukázať na nebezpečenstvo fašizmu.
A je to správne, veď fašistické zverstvá si treba neustále pripomínať.
Nesmieme zabúdať, že sa udiali aj v našom Humenskom okrese a postihli mnohých ľudí a viaceré obce.
Zvlášť kruto za pomoc partizánom doplatila obec Hrubov. V jej okolí pôsobila nielen partizánska jednotka Čapajev, ale aj partizánsky oddiel Majorov a partizánsky zväzok Stalin. Občania partizánom všemožne pomáhali a niektorí sa dokonca k ním aj pridali. V budove školy dokonca sídlil štáb partizánskej jednotky Požarskij. Táto pomoc partizánom mala za následok vypálenie obce, kedy úplne zhorelo 94 domov a hospodárskych budov. Stalo sa tak 19. novembra 1944. Traja občania skončili v koncentrákoch.
Ohradzany boli ďalšou postihnutou obcou. V okolí obce sa ukrývali sovietski zajatci, ktorí utiekli z koncentračných táborov a spolu s pracovníkmi ilegálneho odboja organizovali partizánske hnutie v okolí. Samotní občania pomáhali hlavne partizánskej skupine Čapajev, za čo im fašisti v októbri 1944 vypálili tri domy a v lokalite Chmeľník zastrelili partizána Antona Senka.
Besnenie fašistov si odniesla aj obec Víťazovce. Občania spolupracovali s partizánskou jednotkou Čapajev, ku ktorej sa z obce pridalo desať mužov. Miestne obyvateľstvo poskytovalo partizánom odev, potraviny, konské postroje a obuv, ktorú tu šili a
opravovali v obuvníckej dielni. Za pomoc partizánom bola obec 24. novembra 1944 vypálená. Úplne zhorelo 70 domov a hospodárskych budov. Fašisti pred vypálením obce obyvateľov nútene evakuovali, jedného obyvateľa odvliekli do susednej dediny Ohradzany, kde ho zastrelili, pretože jeho dvaja synovia boli partizáni. Ďalším dvom občanom sa cestou na popravu podarilo újsť.
Aj občania Košaroviec sa aktívne zapojili protifašistického zápasu. Pomáhali hlavne partizánskej jednotke Čapajev potravinami, šatstvom, liekmi, starali sa o ranených a donášali partizánom informácie o pohybe fašistov. Dokonca siedmi obyvatelia obce sa pridali k partizánom. To samozrejme neušlo pozornosti fašistov, ktorí 19. novembra 1944 obec vypálili. Úplne zničili 67 domov a 60 hospodárskych objektov. Vrcholom týchto nacistických zverstiev bola skutočnosť, keď štyroch obyvateľov Košaroviec odvliekli do blízkych Lukačoviec, kde ich zaživa upálili v senníku.
Vojna mala kruté následky aj pre občanov Nižnej Sitnice. Tí pomáhali hlavne partizánskej jednotke Čapajev, do ktorej vstúpili piati občania a partizánskemu zväzku Stalin. Za účasť v partizánskom hnutí a pomoc partizánom fašisti 21. novembra 1944 dedinu vypálili. Zhorelo 66 domov a 69 hospodárskych stavísk. Osem občanov zaživa upálili v horiacich domoch a ďalších osem popravili neďaleko obce.
Fašisti sa krutým spôsobom za pomoc partizánom pomstili aj obci Prituľany. Občania pomáhali hlavne partizánskej jednotke Čapajev a partizánskemu oddielu Majorov a to hlavne šatstvom, poskytovaním povozov a ubytovania. Dňa 24. novembra 1944 fašisti obec vypálili. Zhoreli všetky domy aj s hospodárskymi budovami.
Fašistické besnenie na vlastnej koži pocítila aj maličká obec Rohožník. Aj občania Rohožníka poskytovali partizánom z jednotky Čapajev všestrannú pomoc. Obec bola vypálená 24. novembra 1944. Fašisti podpálili všetky domy a staviská.
O nič lepšie neobišla ani obec Ruská Poruba. Jej obyvatelia pomáhali partizánskym jednotkám Čapajev a Majorov. Preto 24. novembra 1944 fašisti obec za trest úplne vypálili. Podobný osud postihol aj obec Vyšná Sitnica. Obyvatelia obce sa aktívne zúčastnili protifašistického odboja. V jej okolí pôsobila partizánska jednotka Čapajev. Občania zásobovali partizánov potravinami, šatstvom, poskytovali im ubytovanie a robili im spojky. Dňa 24. novembra 1944 fašisti dedinu prepadli a vypálili. Celkom zhorelo 80 domov i s hospodárskymi budovami a čiastočne tri domy. Piatich občanov odvliekli na nútené práce.
Rovnako kruté zverstvá spáchali fašisti aj v obci Závada. Jej obyvatelia sa tiež zapojili do protifašistického odboja. Veľmi aktívne podporovali partizánsku jednotku Čapajev. Robili partizánske spojky a zúčastňovali sa bojových akcií spolu s partizánmi. Za pomoc partizánom nacisti 21. novembra 1944 Závadu vypálili. Úplne zhorelo 70 domov a 69 hospodárskych stavísk. Troch obyvateľov obce zavraždili. Kruté osudy postihli aj mnohých partizánov. Viacerí padli v samotnom boji proti fašistom, niektorí aj rukou zradcov. To bol aj osud náčelníka štábu partizánskej skupiny Pugačov majora Sovietskej armády Jakova Terosoviča Iljikčana, ktorého zabili dvaja agenti v lesoch nad Porúbkou v katastri obce Kamienka. Jeho hrob je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou registrovanou pod číslom 2291 nachádzajúcou sa za Hancovým lazom pri ceste z Kamienky do Porúbky, na mieste, kde ho našli mŕtveho.
Podobný osud stretol aj veliteľa oddielu Jemljanova, ktorého údajne nešťastne(?) zranila guľka spolubojovníka pri čistení zbrane vo Vinnom. Aj napriek prevozu do Humenného zomrel na druhý deň. Je pochovaný na humenskom cintoríne.
Tých krutých osudov medzi civilným obyvateľstvom i samotnými partizánmi bolo samozrejme omnoho viac.
Nemali by sme preto zabúdať na všetkých tých, ktorí vtedy bojovali za našu slobodu a často obetovali to najvzácnejšie - svoje životy.
Vzdajme preto dnes už nemnohým žijúcim bojovníkom proti fašizmu našu úctu, no zároveň sa aj pokloňme pamiatke všetkým tým, ktorí už nie sú medzi nami. Urobme to aj preto, lebo pohrobkovia slovenského klérofašistického štátu opäť zdvíhajú svoje hlavy. Majme však na pamäti, že fašistami nie sú len tí, ktorí sa k nim verejne hlásia, ale aj tí čo hanobia pamätníky Červenej armády, tej armády, ktorá nás oslobodila. Tej armády, ktorej viac ako 63 000 najlepších synov a dcér padlo len na území Slovenska, ďaleko od svojej vlasti a to len preto, aby nám priniesli vytúženú slobodu. Slobodu vykúpenú krvou. Majme to na pamäti aj v tomto období, keď si pripomíname 73. výročie SNP, pretože aj jemu vtedy výdatne vojensky, politicky a ekonomicky pomohol bývalý ZSSR.
AUTOR : PhDr. Ivan Hopta, CSc., (spracované podľa dostupnej literatúry)
FOTO : img22.rajce.idnes.cz

29.08.2017