S VETROM VO VLASOCH : MOTORKÁRI OTVORILI SEZÓNU
Kňaz posvätil 384 motoriek, nevynechal ani policajnú
Gréckokatolícky kňaz otec Teodor svätenou vodou pokropil 384 motoriek, nevynechal ani policajnú
KRÁSNY BROD - Monastier Zostúpenia Svätého Ducha pri obci Krásny Brod v okrese Medzilaborce, jeden z najstarších a najvýznamnejších monastierov gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa už po siedmykrát stal centrom motorkárov z celého Zemplína i Šariša.
Chalani z klubu Demon proximum 665, ktorí v ten deň na Danovej oslávili aj 4. narodeniny svojho klubu a Gentlemani z Medzilaboriec pripravili nezabudnuteľné divadlo malým i veľkým. Dnes chodieva na otvorenie motosezóny na Monastyr niekoľko stoviek nadšencov nielen na ťažkých a drahých strojoch, ale aj na štvorkolkách, babetách, skútroch. Akcia je z roka na rok čoraz viac divácky atraktívnejšia.







Všetko sa to tradične začalo v Humennom. Už pred 11-tou hodinou lemovali Mierovú ulicu tí, ktorí sa rozhodli pripojiť k domácim a spolu s nimi absolvovať spanilú jazdu.
Kolónu ťahali humenskí červenokrižiaci a policajti
Trasa spanilej jazdy bola dlhá vyše 90 km a viedla z Humenného cez Benkovce, Stropkov až do Krásneho Brodu. Niektorí prišli sólo, ale napokon sa všetci stretli pri kláštore baziliánov, kde liturgiu sv. Jána Zlatoústeho odslúžili traja kňazi, otec Ondrej, otec Vladimír a otec Teodor. Ten po prestrihnutí pásky a symbolickom otvorení jarných ciest, pokropil každú z takmer 400 motoriek svätenou vodou.











"Je to moja premiéra, ale som rád, že som tu mohol byť. Každá jedna liturgia a posvätenie je určité stretnutie s Bohom a možno to blahoslovenie motoriek pribrzdí každého, kto by chcel mať ťažkú nohu na plyne. Každá jedna vec je posvätiteľná, potom slúži človeku lepšie. Len on sa musí posväcovať v Bohu, aby dokázal prijať Boha nad sebou. Aby si uvedomil, že on nie je pupok sveta, ale je ešte niekto nad ním. Za tým volantom nie je na škodu si to uvedomiť," hovorí otec Teodor.




Máme to v rodine, hovoria Katka a Danka
Katka Maturkaničová z Ňagova má len 3 roky, ale hrdo sa hlási ku komunite motorkárov. Hlava rodiny, otec Vladimír síce na zraz kvôli pracovným povinnostiam neprišiel, ale malá slečna s maminou nesmeli chýbať, tentokrát sa aspoň prišli pozrieť. "Keď budem veľká, budem jazdiť aj ja," tvrdí Katka, ktorá sa zatiaľ vozieva iba s ockom po dvore. Z "rovnakého cesta" je aj jej teta Daniela Komanická : "Keď som bola taká ako Katka, otec mňa aj brata brával na motorku, potom som si našla priateľa, ktorý jazdil. Už si to ani inak predstaviť neviem. Nemám síce vlastnú motorku, ale byť spolujazdkyňou mi vyhovuje. Zvykneme si každý druhý víkend ukradnúť pár hodín len pre seba, sadneme na motorku a ideme. Niekedy s partiou, inokedy sami. Zväčša len tu do okolia, ale aj za hranicu, do Poľska. Nevieme si predstaviť lepší relax, ako je toto. Keď nemá človek zbytočne horúcu hlavu a vie, čo si môže na tej cesta dovoliť, je to fantastický spôsob, ako si vyčistiť hlavu", vyznáva sa Danka.

Motorka je ako odistený granát
Július "Ďuso" Gajdoš je prezidentom medzilaboreckých Gentlemans. Pred pár rokmi sa na jeho podnet dali motonadšenci z tejto doliny dokopy a odvtedy viac-menej formálne fungujú. Momentálne majú cca 10 členov.
"Motorka je ako odistený granát. Keď vieš, ako ho máš držať, je to relatívne v pohode, ale keď si ho začneš prehadzovať z ruky do ruky, jednoducho si koleduješ o problém. Aj v autách sa denne zabíjajú ľudia, ale na motorke je to niekoľkokrát väčšie riziko. Tam ťa nič nechráni. Preto ja hovorím, že ponáhľať sa niet kde, kto sa chce pretekať, nech ide niekde na okruh, ale na ceste nie," hovorí Ďuso.




"Ja mám motorky rád, aj medzi kňazmi sú motorkári. Je to istý životný štýl, možno teraz aj taká móda, ale v podstate je to zrejme o tom pocite slobody, jej hľadaní a nachádzaní. Vďaka dobe, ktorú teraz žijeme je to dosť intenzívne," myslí si kňaz.









Jeho slová potvrdzuje aj skúsený motorkár Ďuso Gajdoš. "Pre mňa je každá cesta mimoriadnym zážitkom. Neberiem ju nikdy ako samozrejmosť a motorku v žiadnom prípade nevyužívam ako dopravný prostriedok, lebo keby som si z nej urobil dopravný prostriedok, už by to nikdy nebol relax a o ten pocit sa ja nechcem pripraviť. Vždy sa teším na ten moment, keď zapnem motorku, vypnem seba. Neexistuje nič, žiadne problémy, normálny reset, len ja, stroj, cesta a krajina okolo. Vtedy nič neriešim, vnímam len to, že sedím a veziem sa. A keď si do toho pustím country... Čo môže byť lepšie?"






MiMa
Foto : MiMa
Foto : MiMa

25.04.2015