Domov RELAX > RELAXdnes

Cestopis : Peru – Bolívia – Chile očami Milana Kuruca, 2. časť

Milan Kuruc rozpráva o svojich zážitkoch z Peru, Chile a Bolívie. Časť 2. - Vitajte v Peru

Cestopis : Peru – Bolívia – Chile očami Milana Kuruca, 2. časť

Oficiálny názov krajiny : República del Peru
Hlavné mesto : Lima / 7 800 000 obyvateľov /
Počet obyvateľov krajiny : 31 000 000
Rozloha : 1 285 216 km²
Susedné krajiny : Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Chile
Miestna mena : Nuevo Sol / 1 EUR – 3,5 Sol /
Časové pásmo : UTC – 6 hod.


Predchádzajúcu časť si prečítajte TU :

Pokračovanie :
O hodinku sme už v hoteli, beriem si kľúče od izby a s novým spolubývajúcim Paľom, chlapec IT- čkár z Lučenca, na krátku chvíľu zaspávame. Zobudí ma klopanie na dvere, neochotne vstávam a kto iný sa dobíja, ak nie náš usmievavý a vždy dobre naladený sprievodca Maťo.

"Máš slivovicu?", bola jeho prvá otázka. Odpovedám, že do takého sveta bez slivovice zásadne nechodím. "Poď ďalej chlapče zlatý a daj si."

Zabudneme na čas, na únavu a Maťo začne rozprávať. Z južnej Afriky a Zimbabwe sa premiestnil do Peru, aby nás počkal a robil nám sprievodcu počas celého pobytu. V Chile sa s nami rozlúči a letí do Japonska, aby sa prvykrát zoznámil s prostredím, kultúrou, ľuďmi a ich zvykmi. Od jesene tohto roku tam bude pôsobiť celý polrok a na cestách bude sprevádzať klientov našej a jednej nemeckej cestovky.

Po každom poháriku mi dôrazne opakoval, nie je mu nie je čo závidieť, nemá priateľku ani domov, rodičov už nevidel trištvrte roka a ktovie, kedy sa dostane na Slovensko. A to ešte musí riešiť nálady a rozmary klientov.

Má pravdu. Pochopil som, že na cestách je už príliš dlho a za našim Slovenskom sa mu nepredstaviteľne cnie. Nehovoriac o klientoch, ich nálady a želania sú niekedy fakt na nevydržanie.

V takej debate nás zastihne ráno, nasleduje osviežujúca sprcha, v našej kúpeľni si ju dá aj Maťo a letíme na raňajky. Výborná omeleta s párkami, litre ako ľad studeného džúsu nás postavi na nohy a ideme na prvú obhliadku hlavného mesta takmer osemmiliónovej Limy.

Nasadáme do pristaveného autobusu bez strechy, pohodlne si vystriem nohy a ide sa. Ako prvý je na zozname prezidentský palác. Ničím zvláštnym ma neupútal, jeho architektúra silne pripomína španielske koloniálne časy, ostatne, ako všetko v Peru.

Neskôr nasleduje nádherná radnica, dôkladne strážená vojakmi a vodnými delami, obkolesená vysokými palmami a hebkým, smaragdovo zeleným trávnikom. Ani som sa nenazdal a už je tu obed.

V starom centre mesta vchádzame do reštaurácie, kde nás vítajú ako starých známych. Úctivo nás všetkých usadia a nasleduje choas, aký som nikde vo svete v reštaurácii ešte nezažil. Objednávky pre tridsať hladných a smädných krkov si mladý čašník nezapisuje, sebavedome nám všetkým hlási, že všetko si pamätá a gringovia nech budú spokojní, nič a na nikoho nezabudne.

Stalo sa, čo som ja a ostatní predpokladali. Moje krevety a nápoj Chica morada dostal bohviekto, ja som sa stal majiteľom neznámej zmesi a ostatní neboli na tom o nič lepšie. Nemalo význam sa handrkovať, tak či tak sme väčšinu jedál nepoznali a zjedli sme teda to, čo kto dostal.

Čakal nás výstup na San Cristobal. Kopec nad mestom, na ktorom stojí socha Krista a odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto. Nezabudnuteľné, tak by som charakterizoval výhľady na všetky strany. Vidíte pod sebou osemmiliónové mesto z každej jeho svetovej strany, výškové budovy, široké ulice, kolonády, ale i biedne chatrče tých najchudobnejších.

Futbalový štadión, na ten sa len lačne pozerám, no nemáme v pláne jeho obhliadku. Urobím pár záberov a celí spotení pokračujeme do najbohatšej a najlukratívnejšej štvrte Limy, do Miraflores.

Áno, tu je už celkom iný svet, vežiaky obytných domov, v ktorých sa cena za meter štvorcový pohybuje na úrovni 8.000 USD, dokonale upravené parky, dláždené chodníky lemuje bohatá vegetácia a pod skalnými prevismi buráca Pacifik. Búrlivý, ale nádherný.


Nasadáme a mierime znovu do starého mesta. Na rade je múzeum kávy a kakaa. Veľmi ma lákalo kúpiť nejakú vyhlasenú kávu aj domov, ale bol to ešte len prvý deň a nechcel som hneď od začiatku výpravy vláčiť so sebou ťažkú batožinu.

Už sa začalo stmievať, keď sme dorazili pred chrám Iglesia De San Francisco, pre mňa vrcholný zážitok dňa. Chrám je súčasťou historického centra Limy a pod záštitu UNESCO ho zaradili v roku 1981. Bol postavený v roku 1673 a odvtedy plnil funkciu chrámu i kláštora zároveň. Má však unikátnu a svetoznámu knižnicu. Tá obsahuje vyše 25 000 starožitných textov z obdobia dobývania Peru, dvanásť obrazov od Rubensa a pravdepodobne najznámejšie katakomby v Južnej Amerike. Tie sa nachádzajú v podzemí chrámu a vedú k nim strmé a mnohé schody.





Je v nich pochovaných vyše 24 000 mníchov, pôvodných obyvateľov, vojakov z čias dobyvateľských vojen. Nádherné, unikátne a dôstojné miesto na uskladnenie ich lebiek a kostí. V tichosti vychádzame von, nasadáme do pristaveného autobusu a vydáme sa hlučnými ulicami do nášho hotela.

Ešte na ulici nájdem wifi, rýchlo píšem domov, známym a od únavy už poriadne ani nevidím, čo píšem. Zaspávam ako bábätko, zobudí ma až búchanie na dvere a oznam, že sa ide na raňajky a hneď na letisko. Letíme do Cusca, najznámejšieho mesta Inckej ríše a miesta ich posledného odporu.

AUTOR, FOTO : MILAN KURUC


Verzia pre tlač
08.07.2017



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (35%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (26%)
  • nie, nebudem riskovať (39%)