Igor Fejko : Tvorivý človek miluje to, čo robí a nestará sa o uznanie
Kníhkupcom sa človek nestáva pre vidinu veľkých peňazí

Tento rozhovor bol publikovaný na www.humencanonline.sk v septembri 2015
Vyštudovaný právnik, ktorý robí mediátora a podniká v kníhkupectve. Niekoľko rokov učil na Právnickej fakulte v Bratislave a potom v ňom dozrela túžba vrátiť sa do svojho rodného mesta. Tu si otvoril kníhkupectvo, čo i dnes, s odstupom rokov považuje za geniálny nápad, pre seba a svoj život. IGOR FEJKO.
Vzdal sa advokátskej praxe a venuje sa mediátorstvu. "Nie som ten, čo na súde obhajuje len jednu stranu. Som ten, čo sa pokúša konflikt zmierniť a vyriešiť mimosúdnou dohodou. Nie tí ľudia sú pre našu spoločnosť vzácni, ktorí vedia konflikty vyhrocovať, drviť, porážať, ktorí sú majstrami vo vedení sporu. Oveľa vzácnejší a potrebnejší sú tí, ktorí dokážu konflikt zmierniť," hovorí muž, ktorý sa okrem lásky k svojej rodine netají ani láskou k slovu, ako takému. Otec malých detí, ktorý sa práve kvôli tejto svojej vášni vzdal lukratívnej práce a života vo veľkomeste verí, že úspech sa nemeria tým, aký finančný prospech človeku jeho práca prináša, ale nakoľko ho robí šťastným.
MiMa : Kto je Igor Fejko?
Igor : Vidím, že začíname pekne od podlahy. Otázka sebapoznania je pre mňa tou najzákladnejšou otázkou. Kto teda som? Som živočích, bytosť mysliaca i intuitívna a duchovná, bytosť zviazaná rodinnými a sociálnymi väzbami s inými ľuďmi - som manžel, otec, syn, brat, vnuk, priateľ, právnik, kníhkupec, Humenčan, Slovák, Európan, svetoobčan... Som bytosť prepojená s prostredím - s prírodou a kultúrou, v ktorej žijem. Mám rád, milujem a obdivujem ľudí, prírodu, pohyb, umenie. Som milovník slova, rozhovorov a literatúry. To všetko pokladám za veľmi podstatné, no zároveň povrchové. Pri hlbšom ponore do skúmania vlastnej identity vnímam sám seba predovšetkým ako človeka - ako jedinečný, neopakovateľný, inteligentný, slobodný, fascinujúci prejav univerza. Za prejav duševného i duchovného rastu pokladám na jednej strane rozvinutie a kultivovanie individuality - osobného jedinečného potenciálu a na strane druhej zasa čoraz hlbšie chápanie a prežívanie jednoty. Jednoty s ľuďmi, životom, prírodou, vesmírom. Takto vnímam seba i všetky ostatné ľudské bytosti - sme kvapky v oceáne i oceánom v kvapkách.
MiMa : Ste rodený Humenčan? Aké máte väzby na toto mesto?
Igor : Áno, som rodený Humenčan. S výnimkou desiatich rokov, počas ktorých som žil v Bratislave a prechodne aj na Morave, žijem v Humennom v zásade celý život. Mesto má svoje problémy, no pre mňa je domovom, ktorý mám veľmi rád. Nábrežie Laborca, pri ktorom bývam, je pre mňa najkrajším miestom na svete.
MiMa : Prečo právo?
Igor : Už na základnej škole som s istotou vedel, že chcem byť právnik. Už vtedy ma veľmi zaujímal fenomén moci a jej zneužívania. Zneužívanie moci, porušovanie práv a slobôd ľudí je niečo, na čo som veľmi citlivý a čo mi nesmierne, bytostne vadí. Právo pokladám za nástroj obrany ľudskej slobody a dôstojnosti, nástroj ochrany proti zvôli mocných, proti nespravodlivosti. Preto právo.
MiMa : Kedy a prečo vo vás dozrelo rozhodnutie, že sa chcete vrátiť domov (do Humenného)? Väčšina Humenčanov uteká "na západ", vy ste sa vybrali opačným smerom. Prečo?
Igor : Mám rád aj Bratislavu, prežil som v nej krásne časy, môj život sa tam významne obohatil a prepojil s pár veľmi blízkymi priateľmi. No Humenné, ako som už povedal, je pre mňa domov, ktorý mám veľmi rád. Mám tu rodičov, sestru, babku, priateľov a kámošov. Humenné je pre mňa krásny kúsok sveta. Megnetizmus rodného mesta ma proste pritiahol späť. Na nejaký čas opustiť domov, ísť "do sveta" na skusy a potom sa vrátiť a pokúsiť sa byť rodisku užitočný nadobudnutými poznatkami a skúsenosťami - to pokladám za optimálnu cestu životom.
MiMa : Vedeli ste už vtedy, že si tu idete otvoriť kníhkupectvo?
Igor : Áno. Počas štúdia na vysokej škole sa naplno rozhorela moja fascinácia knihami, ako nástrojmi zdieľania poznatkov, skúseností a múdrosti. A tiež krásy. O knihách hovorím, že sú to brány. Brány do myslí, sŕdc, duší a ducha ich autorov. A keď je takým autorom nejaký génius, niekto z najinteligentnejších, najvedomejších ľudí, akí kedy žili, tak potom je kniha klenotom, pokladom nesmiernej hodnoty, darom z nebies. Takýmto uvažovaním o knihách som plynule prešiel od vášnivého čítania a zbierania kníh ku kníhkupectvu.
MiMa : Naplnilo to vaše očakávania?
Igor : Áno. Kníhkupcom sa človek nestáva pre vidinu veľkých peňazí. Peniaze neboli hlavnou motiváciou, dobre som vedel, že v malom meste sa na knihách nebude veľa zarábať. Ide o to, aby som uživil rodinu a mal priestor na nejaký postupný rozvoj. A to ide v zásade podľa plánu. Pripravujeme e-shop, ktorý je zároveň koncipovaný ako informačný a kultúrny web. Termín spustenia sa trochu posúva, hlavne kvôli prírastku v rodine, no nepokladám to za nič dramatické.
MiMa : Máte deti. Čítate im rozprávky?
Igor : Áno čítam, samozrejme. Mám rád napríklad Boženu Nemcovú. Nedávno ma dojala krása a múdrosť ľudových rozprávok v podaní Eleny Čepčekovej - vrelo odporúčam.
Vyštudovaný právnik, ktorý robí mediátora a podniká v kníhkupectve. Niekoľko rokov učil na Právnickej fakulte v Bratislave a potom v ňom dozrela túžba vrátiť sa do svojho rodného mesta. Tu si otvoril kníhkupectvo, čo i dnes, s odstupom rokov považuje za geniálny nápad, pre seba a svoj život. IGOR FEJKO.
Vzdal sa advokátskej praxe a venuje sa mediátorstvu. "Nie som ten, čo na súde obhajuje len jednu stranu. Som ten, čo sa pokúša konflikt zmierniť a vyriešiť mimosúdnou dohodou. Nie tí ľudia sú pre našu spoločnosť vzácni, ktorí vedia konflikty vyhrocovať, drviť, porážať, ktorí sú majstrami vo vedení sporu. Oveľa vzácnejší a potrebnejší sú tí, ktorí dokážu konflikt zmierniť," hovorí muž, ktorý sa okrem lásky k svojej rodine netají ani láskou k slovu, ako takému. Otec malých detí, ktorý sa práve kvôli tejto svojej vášni vzdal lukratívnej práce a života vo veľkomeste verí, že úspech sa nemeria tým, aký finančný prospech človeku jeho práca prináša, ale nakoľko ho robí šťastným.
MiMa : Kto je Igor Fejko?
Igor : Vidím, že začíname pekne od podlahy. Otázka sebapoznania je pre mňa tou najzákladnejšou otázkou. Kto teda som? Som živočích, bytosť mysliaca i intuitívna a duchovná, bytosť zviazaná rodinnými a sociálnymi väzbami s inými ľuďmi - som manžel, otec, syn, brat, vnuk, priateľ, právnik, kníhkupec, Humenčan, Slovák, Európan, svetoobčan... Som bytosť prepojená s prostredím - s prírodou a kultúrou, v ktorej žijem. Mám rád, milujem a obdivujem ľudí, prírodu, pohyb, umenie. Som milovník slova, rozhovorov a literatúry. To všetko pokladám za veľmi podstatné, no zároveň povrchové. Pri hlbšom ponore do skúmania vlastnej identity vnímam sám seba predovšetkým ako človeka - ako jedinečný, neopakovateľný, inteligentný, slobodný, fascinujúci prejav univerza. Za prejav duševného i duchovného rastu pokladám na jednej strane rozvinutie a kultivovanie individuality - osobného jedinečného potenciálu a na strane druhej zasa čoraz hlbšie chápanie a prežívanie jednoty. Jednoty s ľuďmi, životom, prírodou, vesmírom. Takto vnímam seba i všetky ostatné ľudské bytosti - sme kvapky v oceáne i oceánom v kvapkách.
MiMa : Ste rodený Humenčan? Aké máte väzby na toto mesto?
Igor : Áno, som rodený Humenčan. S výnimkou desiatich rokov, počas ktorých som žil v Bratislave a prechodne aj na Morave, žijem v Humennom v zásade celý život. Mesto má svoje problémy, no pre mňa je domovom, ktorý mám veľmi rád. Nábrežie Laborca, pri ktorom bývam, je pre mňa najkrajším miestom na svete.
MiMa : Prečo právo?
Igor : Už na základnej škole som s istotou vedel, že chcem byť právnik. Už vtedy ma veľmi zaujímal fenomén moci a jej zneužívania. Zneužívanie moci, porušovanie práv a slobôd ľudí je niečo, na čo som veľmi citlivý a čo mi nesmierne, bytostne vadí. Právo pokladám za nástroj obrany ľudskej slobody a dôstojnosti, nástroj ochrany proti zvôli mocných, proti nespravodlivosti. Preto právo.
MiMa : Kedy a prečo vo vás dozrelo rozhodnutie, že sa chcete vrátiť domov (do Humenného)? Väčšina Humenčanov uteká "na západ", vy ste sa vybrali opačným smerom. Prečo?
Igor : Mám rád aj Bratislavu, prežil som v nej krásne časy, môj život sa tam významne obohatil a prepojil s pár veľmi blízkymi priateľmi. No Humenné, ako som už povedal, je pre mňa domov, ktorý mám veľmi rád. Mám tu rodičov, sestru, babku, priateľov a kámošov. Humenné je pre mňa krásny kúsok sveta. Megnetizmus rodného mesta ma proste pritiahol späť. Na nejaký čas opustiť domov, ísť "do sveta" na skusy a potom sa vrátiť a pokúsiť sa byť rodisku užitočný nadobudnutými poznatkami a skúsenosťami - to pokladám za optimálnu cestu životom.
MiMa : Vedeli ste už vtedy, že si tu idete otvoriť kníhkupectvo?
Igor : Áno. Počas štúdia na vysokej škole sa naplno rozhorela moja fascinácia knihami, ako nástrojmi zdieľania poznatkov, skúseností a múdrosti. A tiež krásy. O knihách hovorím, že sú to brány. Brány do myslí, sŕdc, duší a ducha ich autorov. A keď je takým autorom nejaký génius, niekto z najinteligentnejších, najvedomejších ľudí, akí kedy žili, tak potom je kniha klenotom, pokladom nesmiernej hodnoty, darom z nebies. Takýmto uvažovaním o knihách som plynule prešiel od vášnivého čítania a zbierania kníh ku kníhkupectvu.
MiMa : Naplnilo to vaše očakávania?
Igor : Áno. Kníhkupcom sa človek nestáva pre vidinu veľkých peňazí. Peniaze neboli hlavnou motiváciou, dobre som vedel, že v malom meste sa na knihách nebude veľa zarábať. Ide o to, aby som uživil rodinu a mal priestor na nejaký postupný rozvoj. A to ide v zásade podľa plánu. Pripravujeme e-shop, ktorý je zároveň koncipovaný ako informačný a kultúrny web. Termín spustenia sa trochu posúva, hlavne kvôli prírastku v rodine, no nepokladám to za nič dramatické.
MiMa : Máte deti. Čítate im rozprávky?
Igor : Áno čítam, samozrejme. Mám rád napríklad Boženu Nemcovú. Nedávno ma dojala krása a múdrosť ľudových rozprávok v podaní Eleny Čepčekovej - vrelo odporúčam.
_(1).f..jpg)
MiMa : Vaša najobľúbenejšia kniha, alebo autor a prečo?
Igor : Tých kníh i autorov by bolo viac, jednu či jedného by som nevedel vybrať ako jednotku.
MiMa : Máte spočítané, koľko kníh ste prečítali?
Igor : Nie. Nepočítam. V súčasnosti mám málo času na čítanie. Nazerám a poteším sa zo stovák kníh, no máloktorú prečítam celú. Ale z naozaj dobrej knihy, keď si čo i len "zobnete", aj to vás môže veľmi obohatiť.
MiMa : Ste vyštudovaný právnik, podnikáte ako kníhkupec a robíte aj mediátora. Ako ste sa k tomu dostali?
Igor : Ešte predtým, ako som mal krátku skúsenosť advokátskeho koncipienta, som a priori predpokladal, že advokácia nebude pre mňa. Predstavy a záujmy klienta, ktorý advokáta platí, sa často nemusia kryť s advokátovou predstavou spravodlivého riešenia kauzy. Tento rozpor môže advokát vyriešiť tak, že sa spravodlivým riešením kauzy ani veľmi nezaoberá, ale sa zaoberá len maximálne možným naplnením predstáv a záujmov platiaceho klienta. V praxi to takto často chodí. Teda nič pre mňa. Ako mediátor som nestranný, nezávislý a mojou úlohou je pomôcť nájsť čo najspravodlivejšie, čo najférovejšie riešenie.
MiMa : Musí mať mediátor právnické vzdelanie?
Igor : Nie, stačí vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a absolvovať odbornú prípravu mediátora.
MiMa : Ako sa účastník konania, resp. obyčajný človek, ktorý chce riešiť svoj spor s druhou stranou dostane k mediátorovi? Vyhľadá ho sám, pridelia mu ho, alebo...?
Igor : Mediátori sa neprideľujú, je potrebné ich vyhľadať.
MiMa : Do akej miery bývate v riešení sporu dohodou úspešný?
Igor : Úspešnosť je veľmi vysoká, keďže stranám vysvetlím, že je v záujeme oboch sa dohodnúť a vyhnúť sa tak finančným, časovým a emocionálnym nákladom súdneho riešenia sporu.
MiMa : Ste mediátorom aj doma? Ako manžel a otec?
Igor : Občas sa pokúšam, ale doma platí iná logika, taká alogika.
MiMa : Čo považujete za úspech všeobecne, v živote?
Igor : To, o čom som hovoril ako o prejave duševného i duchovného rastu, to pokladám zároveň za úspech v živote: na jednej strane rozpoznenie, rozvinutie a kultivovanie individuality - osobného jedinečného potenciálu a na strane druhej zasa čoraz hlbšie chápanie a prežívanie jednoty. Jednoty s ľuďmi, životom, prírodou, vesmírom. Moja obľúbená myšlienka jedného môjho priateľa na tému úspech: tvorivý človek miluje to, čo robí a nestará sa o uznanie a úspech.
MiMa
Foto : MiMa, archív I.Fejka

29.08.2017