Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

Július Gajdoš : Nestačí si kúpiť motorku, aby ste boli motorkárom

Najradšej jazdím 60-tkou, aby som cítil, keď pri ceste kvitne medvedí cesnak

Július Gajdoš : Nestačí si kúpiť motorku, aby ste boli motorkárom
Tento rozhovor bol publikovaný na www.humencanonline.sk v júli 2015


Rozhovor s motorkárom by mal byť o silných strojoch, nablýskaných miláčikoch svojho majiteľa, do ktorých neváha investovať nielen čas, energiu, ale aj nemalé peniaze. Veď taký špás, niečo stojí! Očakáva sa, že to bude o rýchlosti, vetre vo vlasoch, kožených gatiach, trochu drsné, miestami vulgárne, provokatívne. Ale, vôbec to tak byť nemusí a ani nie je. Kto je srdcom motorkár, nemusí sa na nič hrať a hru na drsňáka radšej prenechá tým, čo to ešte nepochopili.

"Koho cieľom je len premiestňovanie sa z bodu A do bodu B a pokiaľ možno, čo najrýchlejšie, ten nie je motorkár. Jazdu na motorke si musíš vychutnávať, najradšej idem tak 60tkou – 70tkou, aby som cítil, keď pri ceste kvitne medvedí cesnak," hovorí Medzilaborčan JÚLIUS GAJDOŠ, prezident medzilaboreckých GENTLEMANS.


MiMa : Ty a motorka. Kedy a kde sa to začalo?
Ďuso :
Pamätám si to celkom presne. Po prvýkrát to bolo vtedy, keď som mame ukradol skúter. Bol som asi šiestak, previezol som sa po dvore a zase ho odložil, aby si nič nevšimla.



"A potom niekedy po učňovke, keď som si domov dovliekol 3 staré motorky
a z nich som si poskladal jednu."
(Július "Ďuso" Gajdoš)


MiMa : To boli také úplne začiatky?
Ďuso :
 Áno. Tá motorka nemala ani čísla, nič. Až niekedy po 18-tke som si kúpil síce staršiu, ale použiteľnú, s ktorou som mohol aj na cestu. Bola to klasicka 250-tka "Kyvačka".

MiMa : Niektorí ľudia majú voči motorkám predsudky. Teba doma neodhovárali?
Ďuso :
Nie. Môj dedo kedysi jazdil na motorke, mama jazdila na skútri, strýko bol tiež nadšencom rýchlych strojov. U nás je to taká rodinná anamnéza a nikomu to neprišlo zvláštne. Skôr by bolo asi divné, keby som na motorke nejazdil. Jasné, že mi občas povedali, že dávaj si pozor, ale ja som si aj tak robil svoje.

MiMa : Mám to chápať tak, že aj ty si prešiel obdobím mladíckej nerozvážnosti, pochabosti?
Ďuso :
Jasné, každý tým musí prejsť. Jazdíš, nepremýšľaš a už letíš na zem. Aj mne sa to stalo, klamal by som, keby som tvrdil, že nie. To obdobie však, našťastie netrvalo dlho a ja som sa vedel z vlastných chýb poučiť. To je v živote dôležité, nielen na motorke, ale všeobecne.

MiMa : Havaroval si?
Ďuso :
Áno. Išli sme s kamarátom zo zábavy. Na ceste niečo bolo. Ja som sa v zákrute naklonil, kamarát sa nenaklonil a už sme leteli. Vtedy som si potykal s asfaltom a pochopil som o čom je zemská príťažlivosť. Bolo to však dávno a odvtedy sa mi už nič také nestalo.

MiMa : S jedlom však rastie chuť a doba sa mení. Koľko motoriek si mal doteraz?
Ďuso :
Potom som mal v roku 1978 JAWA 250 Panelka a 80. rokoch nemecké motorky MZ 150 aj malého Simsona, potom bola 15 rokov prestávka, lebo prišli deti, Hondu Deaville 650. Vtedy som to kúpil za 100 000 korún. Boli to veľké peniaze, ale po dvoch rokoch som ju predal za ešte viac a kúpil som si ďalšiu, Suzuki INTRUDER 800. To už bol chopper. Na nej som jazdil, tunoval ju, vylepšoval. Po čase som ju zase vymenil za iný chopper, Hondu VTX 1300. Tú som už vymakal, investoval som do nej čas aj energiu, až som sa konečne dopracoval k tomu, čo mám dnes.

MiMa : Keď to tak počúvam, zdá sa, že motorkám naozaj rozumieš, že sa s nimi hráš, maznáš?
Ďuso :
Áno. Nie som ten, čo sa raz za čas oblečie a ide sa previesť, aby ľudia v meste videli, že má motorku. A určite nie som ani ten, čo do motoriek vráža celý majland. Tá prvotná investícia bola vysoká, to je pravda, ale potom som vždy do toho dal aj kus seba, toho čo viem a dokážem, aby som ju zhodnotil. Toto ma baví. Takto ja žijem.

MiMa : Dopracoval si sa teda konečne k svojmu snu? Už bolo aj na čase, nie?
Ďuso :
Všetky motorky som robil na obraz tej, o ktorej som sníval. Mohol som robiť, čo som vedel, ale nikdy to nebolo celkom ono. Hlavne, čo sa toho komfortu týka. Teraz mám Hondu Goldwing 1800. To je už vrchol toho, čo na našich cestách jazdí, ako mercedes medzi autami. Už ten názov hovorí za všetko, že zlaté krídlo. To je už taká obývačka na kolesách. Aj spolujazdec sa cíti ako v kresle. Super hudba, vyhrievanie sedačiek, rukovätí. Žiadne stúpanie ti nepovie bacha. Jazdí to potichúčky. Jednoducho, paráda.

MiMa : Je to také, že si si povedal, že už si to zaslúžim?
Ďuso :
Keby som teraz prestal jazdiť, budem spokojný. Všetko, po čom som kedy túžil som dosiahol, mal. Už je jedno, na čom budem jazdiť, či na kabriolete, alebo na skútri. Sen je splnený a to je hlavné.

MiMa : Ty sám, i keď patríš do partie motorkárov, máš na nich pomerne vyhranený názor. Aký?
Ďuso :
Ľudia dnes už majú dostatok peňazí a na trhu je kopec motoriek, ktoré si môžete kúpiť. Kto teda na to má, ten si kúpi motorku, začlení sa do nejakej partie, alebo sa občas objaví na zraze a už si myslí, že je motorkár. Toto nie sú srdcom motorkári, to sú len ľudia, čo občas auto vymenia za iný stroj, sú to len motocyklisti.


"Taký človek nikdy nepochopí, o čom to je, myslím si.
Keď nejdete od piky, keď nezačínate na malej slabej motorečke
a postupne si nekupujete silnejšie stroje, keď si tým celým neprejdete,
podľa mňa si potom ani celé to čaro okolo toho nemôžete vedieť dokonale vychutnať."
(Július "Ďuso" Gajdoš)


MiMa : Chceš tým povedať, že pre niektorých je to len imidž?
Ďuso :
Áno. Keď niekto nikdy nejazdil a zrazu si kúpi tú najsilnejšiu motorku... Viete, čaro je aj v tom, že keď nie ste pracháč, kúpite si to, na čo máte a to je niečo, čo vám síce slúži, ale vždy pokukujete po iných, lepších. Máte síce tú svoju pod zadkom, ale obzeráte sa a hovoríte si, tamtá je super, aj tamtá. Ťažko sa o tom hovorí, to treba zažiť a pochopiť, možno dozrieť.

MiMa : A precítiť. Tak je?
Ďuso :
Narážate na ten medvedí cesnak? Áno. Ja ho naozaj cítim, keď kvitne. Vtedy je to pre mňa naozajstný zážitok, vtedy viem, že si to užívam.

MiMa : Ty hovoríš o motorkách priam poeticky. Stále je však ešte veľa ľudí, ktorí majú voči ním predsudky. Čo by si im možno odkázal?
Ďuso :
Predsudky nie sú na mieste, ale rešpekt áno. Teda, hlavne rešpekt tých, čo na nich jazdia voči vlastnému stroju. Mladí chlapci nemajú podľa mňa vôbec rešpekt a to je veľká chyba. Myslia si, že sú majstri sveta, že sa im nemôže nič stať a vôbec si neuvedomujú, aké je to celé zradné. Keď havarujete v aute, plechy vás ochránia, ale na motorke nie. Tam je to riziko pri páde obrovské, preto by mal každý jazdiť tak, aby ho čo najviac eliminoval.


"Horúce hlavy bohužiaľ častokrát schladí až nejaká nepríjemná udalosť.
To je v tom lepšom prípade. V tom horšom sa nepoučia nikdy."
(Július "Ďuso" Gajdoš)


MiMa : To je ako so všetkým. V rukách nezodpovedného človeka sa aj auto, aj motorka, aj bicykel stávajú nebezpečnými. Súhlasíš?
Ďuso :
Áno. Je rozdiel v tom, či si niekto kúpi motorku kvôli adrenalínu, alebo kvôli relaxu. Kto chce pretekať, nech ide na pretekársky okruh a nie na cesty, to je jednoznačné. Na druhej strane, nemôžeme tvrdiť, že za každú nehodu, ktorej bol účastníkom motorkár, bol aj on na vine. Všetko je individuálne, ale každý, kto si sadá za volant akéhokoľvek dopravného prostriedku a vlastne aj chodci na ceste, by mali dbať na svoju bezpečnosť a byť ohľaduplný k iným. Znie to ako fráza vypísaná z policajných správ, ale je to tak.

MiMa : Čo robíš ty, aby si sa z každej cesty vrátili živý a zdravý?
Ďuso :
Pre mňa je každá cesta zážitkom, už niekoľko hodín pred ňou prežívam také zvláštne vzrušenie, teším sa, sústredím, neberiem to ako samozrejmosť, ale ako dar, že môžem, že mám tú možnosť. Ja mám pred motorkou ozajstný rešpekt. Nebojím sa jej, ale vždy som opatrný.

MiMa : Ako často si sadáš na motorku?
Ďuso :
V žiadnom prípade nepoužívam motorku ako dopravný prostriedok a pre mňa to je relax. Keby som na motorke chodieval na nákup, alebo na kávu, stratilo by to svoju podstatu. A to nemôžem a nechcem dovoliť.


"Ja keď otočím kľúčom, aby som naštartoval motorku, vypínam tým seba.
Odhadzujem všetko, čo by mi mohlo zamestnávať myseľ
a odpútavať ma od jazdy samotnej.
Neexistujú žiadne problémy, práca, povinnosti, nič, reset!
Len ja, stroj a krajina, ktorou idem.
A keď si k tomu pustím country hudbu, nič viac mi netreba."
(Július "Ďuso" Gajdoš)


MiMa : Kam jazdievaš najradšej?
Ďuso :
Do Banskej Bystrice. Tam robia super zrazy s country hudbou. Neviem, či je to vekom, ale mám už radšej pohodičku. V živote i na motorke. Už sa niet kde ponáhľať a nie je dôvod niečo predstierať.

MiMa
Foto : súkromný archív J.G., MiMa




Verzia pre tlač
29.08.2017



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (36%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (19%)
  • nie, nebudem riskovať (44%)