Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

M. Jakubov : Milujem volejbal, s iným športom som neflirtoval

Humenský volejbal padol na absolútne dno, cesta nahor bude náročná

M. Jakubov : Milujem volejbal, s iným športom som neflirtoval
Tento rozhovor bol publikovaný na www.humencanonline.sk v auguste 2015


Prvý dotyk s volejbalovou loptou zažil už na základke, na strednej rozvíjal svoj športový talent. Špičkový športovec, ktorému okolnosti nedovolili dosnívať svoj profesionálny sen vo svojom domovskom klube. 28 ročný MIROSLAV „Kubo“ JKUBOV je hrdý na to, čo ako súčasť humenského VK Chemes dokázal, je mu smutno z toho, v akej situácii sa klub nachádza dnes a skromne dodáva, že tento rozhovor mal byť o celej 12-tke, pretože volejbal je kolektívna hra a bez svojich spoluhráčov, trénerov a celého tímu, by ani on dnes nebol tam, kde je.

199 cm vysoký smečiar s 13-tkou na drese odohral v Humennom 11 sezón. Dnes balí kufre. Na otázku, či VK Chemes ešte existuje, odpovedať nevie a v tejto chvíli to už asi ani nie je dôležité. Najbližšiu sezónu odohrá v extraligovom tíme VK KDS Šport  Košice spoločne s bývalými spoluhráčmi, smečiarom Milanom Javorčíkom a blokárom Jakubom Bališinom pod vedením trénera Richarda Vlkolinského.


MiMa : Ste Humenčan? Aký máte k tomuto mestu vzťah?
Miro :
V Humennom som sa narodil a žil do 18 rokov. Odsťahovali sme sa na dedinu, ale stále to bol okres Humenné. Tu sa začínali moje prvé volejbalové kroky. Zažil som tu veľa krásnych chvíľ. Som a vždy budem hrdý nato, že som Humenčan.

MiMa : Kedy a kde ste si potykali s volejbalovou loptou?
Miro :
V 5. ročníku na ZŠ SNP sa otvárala prvá športová trieda so zameraním na volejbal. Mal som to šťastie, že som sa stal jej súčasťou.

MiMa : Čo rozhodlo o tom, že ste sa upísali volejbalu?
Miro :
V deviatke som sa rozhodol, že budem s volejbalom pokračovať aj na strednej škole. Je to inteligentná a krásna hra, ktorá ma očarila natoľko, že som si bez nej už nevedel predstaviť budúcnosť.

MiMa : Čo musí mať dobrý volejbalista? Čím musí disponovať?
Miro :
Volejbalista musí byť fyzicky zdatný, dobrý predpokladom je určite výška. Najdôležitejšie je mať chuť a nadšenie pre tento šport, neustále na sebe pracovať a nikdy sa nevzdávať. To však platí pre všetkých športovcov. A ešte na disciplínu som zabudol, tá musí byť.

MiMa : Flirtovali ste niekedy aj s iným športom?
Miro :
Vždy som bol verný iba volejbalu

MiMa : VK Chemes je váš domovský klub, aj srdcový?
Miro :
Okrem jednej sezóny v Nemecku, som celý volejbalový život hral za Humenné, z čoho plynie, že VK Chemes je moja srdcovka a aj navždy zostane.


MiMa : Na čas ste si odskočili do reprezentácie, pôsobili ste aj inde?
Miro :
Strávil som jednu sezónu v nemeckom Bottrope. Aj keď sezóna sa vydarila a vybojovali sme postup do najvyššej Bundesligy. Pre finančné problémy klubu som bol nútený vrátiť sa do rodného Humenného, čo sa aj vyplatilo, keďže sme následne s VK Chemes vyhrali aj ligu a pohár a navyše sme v Stredoeurópskej lige získali bronzovú medailu.

MiMa : Váš najväčší športový úspech?
Miro :
Úspechov, ktoré si cením je viac. Za úspech považujem 4 majstrovské tituly, 3 víťazstvo slovenského pohára s klubom VK Chemes. S reprezentáciou som okúsil atmosféru, keď sme boli víťazmi európskej ligy. 

MiMa : Dostali ste sa niekedy v živote do situácie, že ste sa museli rozhodovať, čo ďalej. Či volejbal áno, alebo nie?
Miro :
Samozrejme, že nastali v mojom živote aj tieto situácie. Prvýkrát to bolo ešte v mládežníckej reprezentácií, kde som sa zranil na majstrovstvách sveta, zistili mi problém s platničkou. Vtedy som oddychoval vyše troch mesiacov a čakal som či môj zdravotný stav zlepší a budem môcť ďalej pokračovať vo volejbale. Druhá situácia nastala pred pár rokmi, kde som musel absolvovať operáciu ramena. Našťastie dopadla dobre a môžem naďalej hrať.

MiMa : Ako vnímate aktuálnu situáciu v klube. Existuje vôbec ešte?
Miro : Veľmi ma mrzí, čo sa stalo. Za tie dlhé roky sa tu niečo nádherné vybudovalo, humenský volejbal a humenský fans si urobili skvelé  meno aj za hranicami Slovenska. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí tu nechali kus srdca a verím, že to nie je koniec. Verím, že v začatej robote budú tí, čo volejbal vedia „robiť“ aj hrať, pokračovať aj v týchto  ťažkých časoch aké nastali. Či klub existuje, pravdu povediac ani sám neviem.

MiMa : Napadlo vám pred rokom, alebo niekomu z mužstva, že to môže takto dopadnúť?
Miro :
Určite si túto situáciu nikto nepredstavoval ani v najhoršom sne. No stávajú sa aj také veci,  bohužial.

MiMa : Mali ste vo VK Chemes nejaký rituál po vyhratom zápase?
Miro :
Rituál? Ani nie. Keď sme vyhrali, išli sme to osláviť, keď sme prehrali, išli sme zapiť žiaľ."

MiMa : Ako a kde vidíte svoju športovú budúcnosť?
Miro :
Volejbal by som chcel hrať čo najdlhšie, pokiaľ mi zdravie vydrží. Túto sezónu zakotvím v Košiciach. Ak by bola šanca, rád by som ešte okúsil zahraničie a na staré kolena by som chcel dohrať v Humennom. To by bolo ideálne.

MiMa : Vy ste odchovancom humenského volejbalu. Myslíte, že to ešte niekedy niekto bude môcť povedať o humenských volejbalových talentoch, ktoré dnes majú 12 – 13 rokov?
Miro :
Nikto nepochybuje o tom, že je tu veľa talentov. No bude to veľmi ťažké. Volejbal v Humennom padol na samé dno a bude sa zase musieť dostať na vrchol krok po kroku ako kedysi. Ale, je tu stále dosť ľudí, ktorým humenský volejbal nie je ľahostajný a myslím si, že nasadia všetky sily k tomu, aby mu na ten vrchol pomohli. Volejbalu v Humennom sa darilo, postavila sa tu kvôli tomu hala, koľkokrát sa už lístky na zápas nedali zohnať. Stále dúfam, že Humenné z volejbalovej mapy celkom nezmizne, že ten mládežnícky volejbal sa nejako pozviecha a bude fungovať a hala bude zase zažívať nápor fanúšikov,

MiMa : Váš najväčší športový sen...?
Miro :
Môj najväčší volejbalový sen je jednoducho hrať a venovať sa volejbalu čo najdlhšie.

MiMa
Foto : MiMa



Verzia pre tlač
29.08.2017



Chystáte sa v lete na dovolenku?


  • áno, už sa na to teším (37%)
  • ešte neviem, rozhodnem sa podľa pandemickej situácie (20%)
  • nie, nebudem riskovať (43%)