Domov RELAX > Rozhovory v Adel cafe a inde :-)

MISS DANCE 2013 ANDREA KOVÁČOVÁ : 2 TVÁRE 1 ŽENY

Drela som, makala na sebe a po 2 rokoch sa mi to podarilo, hovorí Andrea o svojom splnenom sne



Drela som, makala na sebe a po 2 rokoch sa mi to podarilo, hovorí Andrea o svojom splnenom sne



Andrea Kováčová pochádza z Tovarného, má 20 rokov, hrdí sa titulom MISS DANCE 2013, miluje tanec a je profesionálnou vojačkou.




MiMa : Pamätáš si ešte na ten moment, keď sa to stalo? Keď si si kráčala pre korunku MISS DANCE SR 2013?
Andrea : Na to sa nedá zabudnúť :-). Neverila som tomu a vlastne ešte dlho potom som tomu nemohla uveriť. Kolená sa mi triasli, bála som sa, že v tých vysokých topánkach spadnem z pódia. Možno sa teraz smejete, ale bolo to tak. Pre mňa bolo v tej chvíli najdôležitejšie spomenúť si, čo sme si predtým nacvičovali pre prípad, že to vyhráme. Pravdupovediac, veľmi som sa tejto časti na generálkach nevenovala, pretože som s takou možnosťou ani nerátala. Určite som sa cítila na finálovú 12-tku, ale víťazstvo ma zaskočilo. Úprimne.



MiMa : Vieš dnes, po čase zhodnotiť, čo vtedy možno u porotcov zavážilo?
Andrea : Samozrejme, že som nad tým premýšľala. Neviem, prečo porota rozhodla tak, ako rozhodla, ale ja som si to sama pre seba vysvetlila asi tak, že som naozaj tvrdo a zodpovedne pracovala, pripravovala sa na túto súťaž a tak som si to možno aj trochu zaslúžila :-). Nebolo to totiž tak, že prišla, zvíťazila. Bolo to vlastne až na druhý pokus. Túto súťaž som skúšala už aj v roku 2011, kedy som sa prebojovala len do semifinále, no začala som na sebe ešte viac pracovať, zdokonalila som sa v tanci, ale zamakala som aj na postave a o rok som to skúsila znova.


Andrea s mamkou a starým otcom

MiMa : Takže, ty si z tých, čo ich neúspech len tak neodradí?
Andrea : To rozhodne nie, skôr nakopne :-). Nikto okrem mamky vtedy nevedel, že to idem znova skúsiť, až keď som sa dostala do semifinále, priznala som sa blízkym a priateľom.

MiMa : V čom je Miss dance iná ako iné "missky"?

Andrea : Miss dance je normálna misskovská súťaž, ktorá je však špecifická tým, že dievča má vedieť tancovať a predstaviť sa s tanečnou choreografiou. Finále pozostáva klasicky z promenády v plavkách, módnej prehliadky, ale aj Dance Fashion show módnej značky. Samozrejme, v tejto súťaži sa neprihliada na telesnú výšku adeptky.

  
MiMa : Čo bolo potom? Získala si titul a čo ďalej?

Andrea : Po ziskaní titulu sa mi otvorilo veľa nových možností, či už tanečných alebo modelingových. Snažila som sa ten môj rok využiť naplno a hlavne, čo najlepšie reprezentovať našu republiku a snažím sa o to vlastne stále aj ako tanečníčka :-). Čo sa týka modelingu, ten beriem ako hobby a odreagovanie sa od práce. Vyučujem tanec aj naďalej, toho sa nevzdám. Momentálne pôsobím v Trebišove a trénujem tanečnú skupinu TMT a som na moje detičky naozaj pyšná. Je to síce ešte len náš prvý spoločný rok, ale sú naozaj veľmi šikovné :-).

MiMa : Súťažou na Slovensku sa to celé neskončilo. Potom prišla Čína. Ako bolo, splnila tvoje očakávania, ako túto skúsenosť hodnotíš s odstupom času?

Andrea : Mojou hlavnou výhrou bol postup na medzinárodnú súťaž Miss národov v Číne, kde som prežila jeden celý mesiac. Bol to úplne skvelý, super, neopísateľný pocit. Veľmi som sa tam tešila a moje očakávania sa aj naplnili. Je to síce úplne iný svet, ale krásny. Stretli sme sa tam dievčatá zo 40 krajín sveta, mala som možnosť spoznať ich kultúru, zvyky, mentalitu. Ten mesiac môjho života bol naozaj nezabudnuteľný. Faktom bolo aj to, že kde sme prišli, všade sme vzbudzovali pozornosť miestnych. Musím povedať, že po celý čas o nás bolo naozaj výborne postarané, užívali sme si luxus o akom sa, aspoň mne, dovtedy ani nesnívalo.






MiMa : Počas toho roka, keď si kraľovala slovenským tanečníčkam, stihla si aj oveľa viac ako len misskovské povinnosti :-). Splnila si si ešte jeden sen, alebo ich bolo viac?
Andrea : Popri mojom kraľovaní som stíhala externe vysokú školu v Bratislave a tiež som sa dostala do Ozbrojených síl SR, čo bolo mojím najväčším snom. Drela som, makala na sebe každý deň a po 2 rokoch sa mi to podarilo. Dnes som vojakom 2.st. s funkciou strelca v 21. zmiešanom mechanizovanom prápore Trebišov. Prešla som si základným 9 týždňovým výcvikom, čo bolo náročné hlavne na psychiku, keďže kondičku mám ako tanečníčka dobrú, ale naučila som sa tam tiež, že všetko je len v hlave, netreba ani svaly. Bolo nás 160 vojakov a ja som sa na konci stala tým najlepším, bola som vyznamenaná a dostala som disciplinárnu pochvalu. Bolo to ďalšie moje životné víťazstvo, aj samej nad sebou.

  

MiMa : Ty sa nezdáš. Drobné útle žieňa a toľko sily je v tebe. Je to vôbec možné?
Andrea : Asi to bude tým, že ja nepoznám slovo neviem, nedá sa, to nejde. A tu sa mi to len potvrdzuje. Neskôr som si ešte prešla 7 týždňovým odborným výcvikom tiež v Martine, aj teraz, v Trebišove,  každý druhý mesiac mávame intenzívne výcviky. Práve teraz jeden prebieha, v tomto studenom počasí, ale vojakom to nevadí. Toto povolanie je náročné, ale vybrala som si ho sama a som spokojná. Sme super kolektív mladých aj starších vojakov, no na cvičisku sme jeden tím a to je najdôležitejšie. Tá podpora od nich mi často dáva ako jediná silu ráno vstať a ísť makať.


Každý by mal bojovať za svoje sny, akokoľvek nesplniteľné sa zdajú.
Vidíte, sny sa plnia, ja tomu verím, ja svoje sny vlastne dnes žijem
a samozrejme, mám aj ďalšie (nemôžem ich prezradiť, to sa nemá),
ale je ich dosť a ja som pripravená tvrdo pracovať,
aby som ich dosiahla, aby som ich premenila na realitu,
lebo nič nie je nemožné, ak to naozaj chceme.

(Andrea KOVÁČOVÁ)


MiMa : Rok ubehol ako voda, evidentne si sa počas neho nenudila. Aký to bol pocit, odovzdávať korunku novej MISS?
Andrea : Pocity, keď som odovzdávala korunku boli zmiešané. Naozaj. Bola to aj úľava, že sa všetky tie povinnosti, ktoré mi zo zisku titulu vyplynuli, zrazu spočinú na bedrách niekoho iného. A, samozrejme, bolo mi aj ľúto, lebo to bol krásny rok, spoznala som ľudí, akých by som inak nikdy nestretla, bola som v krajine, do ktorej by som sa asi ťažko sama vybrala, mám zážitkov na jednu knihu. Ale, ten pocit hrdosti na krajinu v ktorej žijem, na pocit, že ju chcem vždy v dobrom reprezentovať, ten s korunkou neodišiel. Zostávam mu verná, teraz ako profesionálna vojačka.

  
2 tváre 1 ženy :-)


MiMa : Ako vidíš svoj život ďalej? V najbliších mesiacoch, ale aj perspektívne, najbližšie roky, desaťročia...?
Andrea : Prioritou bude práca, tá ma živí, tej sa chcem predovšetkým venovať a posúvať sa stále vyššie a vyššie. Samozrejme, chcem doštudovať, ďalej trénovať tanec... a voľné víkendy venovať občas aj modeligu. Môj život je všeličo, len nie stereotyp. Slovo nuda nepoznám a ani nechcem poznať. Bolo to tak pred "Misskou" a bude aj po nej. Musím však priznať, že občas by som už nejaký ten oddych potrebovala, snáď si nájdem čas aj na túto "aktivitu" :-).








MiMa
Foto : súkromný archív A.K.

Verzia pre tlač
07.03.2015



Ste spokojný/-á s tohtoročným letným počasím?


  • áno, v lete má byť horúco (14%)
  • nie, takéto extrémy neobľubujem (34%)
  • neviem, je mi to jedno (52%)